Segal - Príbeh našej lásky ♥

Segalov miniromán Príbeh našej lásky sa stal v 70. rokoch minulého storočia bestsellerom číslo 1. V jeho paperbackovej verzii sa predalo vyše 4 milióny výtlačkov.

Ja som na neho narazila (ako inak) opäť v antikvariáte a bez váhania som po ňom siahla. Je to vskutku útla knižka a dá sa prečítať do dvoch hodín. 

Podľa názvu by sa dalo čakať, že sa jedná o ľúbostný príbeh. Lenže, nie je to tuctový, preromantizovaný, sladko sentimentálny, klišoidný príbeh. Je napísaný neskutočne ľahkým štýlom  žiadne prehnané opisy, citové výlevy, úvahy a pod. Miestami mi táto knižka prišla akoby som v rukách nedržala krátky román, ale nejaký scenár k filmu. No o to netradičnejší mi prišiel. 

V minirománe možno sledovať študentku hudby Jennifer, krásnu intelektuálku a hudbou posadnutú nádejnú učiteľku a Olivera, úspešného športovca Harvardskej univerzity. Ona pochádza z chudobnejších pomerov. On, naopak, je z bohatej rodiny. Ich vzťah je študentsky nezáväzný, no rýchlo sa mení na hlbokú, čistú lásku. Oliverov otec je proti ich svadbe, no napriek tomu sa vezmú a chtiac-nechtiac sa zadlžia, pretože Oliverov otec mu utne akýkoľvek prístup k peniazom. 

Záver je tragický, dojímavý, smutný... 

Príbeh našej lásky má aj pokračovanie, po ktorom plánujem v blízkej budúcnosti siahnuť - čitateľ sleduje ďalej životný osud Olivera.

Milovať znamená správať sa tak, aby človek nemusel prosiť o odpustenie.♥

 Osobné dojmy

Ako som už napísala, knižka sa číta rýchlo a ľahko, akoby čitateľ držal v rukách scenár a nie knihu. Kapitoly sú krátke, výstižné a ubiehajú za sebou rýchlym tempom. Spočiatku idylický, vtipný a zaľúbený príbeh sa ku koncu mení na tragédiu života. Segalov Love story by som odporučila všetkým tým, ktorí si nepotrpia na zaľúbené romány, ale občas si radi prečítajú niečo skutočné s prvkami lásky.

Autor začal román tým, že hneď na začiatku prezradil smrť jednej z hlavných postáv: Čo môžete povedať o dvadsaťpäťročnej žene, ktorá umrela? Že bola krásna. A vtipná. Že milovala Mozarta a Bacha. A Beatles. A mňa.

Segal sa vyjadril, že tak urobil preto... "lebo to robí knihu knihou, ináč by z toho bola melodráma.".

A naozaj úvodné vety robia z knihy niečo iné, ťažko uchopiteľné, akoby ste sa ocitli na konci, pričom je pred vami celý príbeh, no už hneď v úvode z neho máte nostalgický, smutný pocit. Je to jedna z vecí, ktorá ma na knižke upútala ako prvá.

Segalov román je invenčný taktiež tým, že v ňom zobrazil jednoduchú, čistú lásku, bez príkras, presne takú, aká vznikne medzi dvoma mladými ľuďmi, ktorí sa skutočne ľúbia. Dej zbytočne neobohacoval sexuálnymi zážitkami, drogovými excesmi, analýzami zvráteností a neduhov spoločnosti. Zameral sa len na vernú, úprimnú lásku dvoch ľudí, ktorí sú pre seba stvorení. Myslím si, že v dnešnej dobe by kvôli tomu zrejme až tak neuspela.

🌟🌟🌟🌟🌟 5/5