Táto knižka je prvotriednym trilerom! ♥ Ak by nebolo leto a čítala by som ju počas mrazivých a dlhých zimných dní a večerov, tak by som ju rozhodne prečítala na jeden dych. Takto mi to chvíľu trvalo, no opäť som sa pristihla pri tom, že nad knižkou neustále premýšľam (väčšinou nad následkami a dôsledkami konania rozprávačky príbehu a nad mnohými, dosť drsnými scénami...).
Dosť ma toto dielo prekvapilo, ako brilantne je vystavaný celý príbeh a myslím si, že ak by bol podľa neho (dobre!) natočený film, bol by to "trhák".
Príbeh začína úvodom z rozprávky od H. CH. Andersena - Dcéra močiarneho kráľa, ktorý sa mi veľmi zapáčil. Táto rozprávka pokračovala skoro pred každou kapitolou a krásne dotvárala celý príbeh. Akoby symbolizovala postavu malého dievčatka Heleny. Zároveň to bola rozprávka, ktorú jej rozprávala mama pred spaním.
Hlavnou rozprávačkou príbehu je už spomínaná Helena. So svojimi dvoma dcérkami a manželom žije v močiaroch na Hornom polostrove blízko Kanady. Ich chalupu zo všetkých strán oblieha divočina. Živí sa výrobou a predajom lekvárov, zatiaľ čo jej muž je vychýrený fotograf prírody. Jedného dňa ide z trhu domov spolu s dievčatami a v rádiu sa dopočuje, že z väzenia utiekol nesmierne nebezpečný vrah. Je to jej otec.
A tak Helena spomína na svoje detstvo, na všetko to, čo ju otec v divočine naučil. Ako mnohé roky žila v sladkej nevedomosti malého dieťaťa, ktoré nevedelo, že otec uniesol jej matku, keď bola mladá, znásilnil ju a ona je plodom jeho násilného správania.
Občas sa skrátka stávajú zlé veci. Padajú lietadlá, ľudia zomierajú pri povodniach a zemetraseniach a tornádach. Strácajú sa snežné skútre. Strieľajú sa psy a unášajú mladé dievčatá.
Od začiatku čítania som sa ocitla akoby v úplne inom svete, plnom zelene, mokrade, rašelín, divých zvierat, lovu, násilia. Heleny mi bolo na jednej strane ľúto, pretože kvôli svojmu atypicky prežitému detstvu bola istým spôsobom poznačená. Na druhej strane mi liezlo na nervy jej občasne naivné vzhliadanie k sadistickému, manipulatívnemu otcovi. Bolo to však pochopiteľné, keďže ho pokladala za svoj vzor. Naučil ju, ako prežiť v divočine a skoro za všetko vďačila práve jemu. Mnohokrát sa však prejavila jeho násilnícka povaha, keď neplynuli veci podľa jeho predstáv a zasiahlo to aj ju samotnú.
Mnohé pasáže boli pre mňa dosť silné - ako spolu s otcom lovili jeleňa a Helena sa po prvýkrát naučila, ako ho správne rozpárať, pričom zistila, že zabila tehotnú srnu, a tak si ukoristila pre seba mláďa a srnu nechala otcovi; ako ju na tri dni bez jedla a vody zatvoril do hlbokej studne, ktorá mala dno obsypané črepinami a inými ostrými predmetmi, aby si nemohla ľahnúť... Otec z nej chcel jednoducho vychovať ženskú verziu samého seba - chladnokrvného lovca.
Už od polovice knihy som nenávidela jej otca a bolo mi úplne jedno, čo všetko ju naučil a že vo svojej podstate bol vskutku inteligentný. Čím viac sa Helena otvárala a vyspovedala sa z celého svojho života, tým viac som opovrhovala jej otcom.
Keď zabijete človeka, zmení vás to. Nezáleží na tom, koľko zvierat ste zastrelili, chytili do oka či pasce, odrali, vypitvali, zjedli. Zabiť človeka je iné. Keď vezmete život človeku, už nikdy nemôžete byť ako predtým.
Helenino rozprávanie sa mi dostalo pod kožu najmä z toho dôvodu, že skoro na každej strane dokázala úžasne opísať nielen prírodu, zvieratá, ktoré žili v okolí močariska (napr. rosomák pôsobí na obrázku neškodne a milo, ale v skutočnosti, ako svoj zážitok zo stretnutia s ním opísala ona, by mi nebolo všetko jedno, keby sa ocitnem priamo pri ňom), ale aj spôsob lovu, druhy zbraní, ktoré na lov spolu s otcom používali a hlavne všetky možné spôsoby, akými prežívali dlhé a mrazivé zimy a krátke, no intenzívne horúce letá.
Záver som tak nejako čakala. Odohral sa podľa mojich predstáv. Jediné, čo by som tomuto úžasnému trileru mohla vytknúť, je dĺžka - prijala by som, keby bol o sto strán dlhší.
🌟🌟🌟🌟🌟 5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára