Z postele sa stalo celé univerzum.
Vankúše podo mnou ma lepia.
Ich hlavy mi pripomínajú
mäsožravé rastliny.
Krvácajú a jedia
jeden druhého - navzájom.
V strope nado mnou
vidím hviezdy.
Nakláňaš sa ku mne
akoby si bol slepý.
Keď sa ráno prebudím,
bude to zas smútok,
čo okolo mňa ovinie ruky?
Prichádza a odchádza
ako nerozhodný cestujúci,
kráčajúc po prestupnej stanici.
Nevieš, že tá cesta nevedie nikam.
Ponúkaš mi ruky
plné dier a žeravej lávy.
Pasažieri, ktorých som stretla,
nie sú úprimní
a nechcú vedieť.
Z rána je odrazu noc.
Márne vôkol seba hľadám pomoc.
Okolo postele vyrástli tŕne,
ktoré ubližujú na najcitlivejších miestach.
Vzduch zhustol.
Z noci sa ku mne plazí hmla.
Teba v nej niet.
Stratil si sa
v mojej krvácajúcej rane.
Ak ráno otvorím oči,
do jasného, krásneho dňa,
bude to zas ľútosť,
ktorá ma objíme svojimi rukami?
LadyNostalgia
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára