Tichá pacientka je najlepším dielom, ktoré som v tomto roku doposiaľ čítala a myslím si, že už teraz môžem s určitosťou napísať, že ho nič iné netromfne.
Táto kniha mala v sebe všetko, čo očakávam od kvalitne podanej literatúry v rámci psychologického trileru:
- držala ma od začiatku až po úplný koniec v napätí,
- neprestajne som premýšľala o deji a postavách (najmä o tichej pacientke),
- príbeh obsahoval množstvo prekvapivých momentov a rôznych tajuplných zvratov...
a najmä
-celý sa odohrával v prostredí psychiatrickej liečebne, čím si moje srdce získal už na samotnom začiatku,
- a ako pomyselná bodka dokonalosti na záver, kniha obsahuje mnoho zaujímavých psychologických faktov, o ktorých som doteraz nemala poňatia a nesmierne ma zaujali a nadchli.
Pozostávame z rôznych častí, niektoré sú dobré, niektoré zlé; a zdravá myseľ zvládne túto rozpoltenosť a žongluje naraz s dobrým aj so zlým. Duševná choroba vzniká, keď takáto integrácia chýba - vtedy stratíme kontakt s neprijateľnými časťami v našom vnútri.
Kniha pojednáva príbeh o mladej žene, umelkyni Alicii Berensonovej, ktorá zabila svojho manžela a celý prípad sa kvôli jej slávnemu talentu nafúkol do obrovských rozmerov a pohltil všetky noviny a masmédiá, čím sa dostal do povedomia ľudí. Alicia od daného incidentu prestala komunikovať s okolitým svetom a utiahla sa do svojho vnútorného sveta. Zatvorili ju preto do psychiatrickej liečebne. S nikým neprehovorila tri roky a nikomu sa nepodarilo presvedčiť ju rozprávať (nielen) o danom čine.
Psychoterapeut Theo Faber sa po mnohoročnej praxi rozhodne nastúpiť na psychiatriu, v ktorej je umiestnená známa Alicia a preklenúť jej dlhoročné mlčanie. Sám si nesie všade so sebou vo svojom vnútri prežitú traumu z detstva, kedy ho týral otec. Hlavne kvôli tomu sa rozhodol študovať psychológiu a pomôcť tým (nielen) sebe.
Na svete je toľko bolesti a my pred ňou len zatvárame oči. Pravdou je, že sa všetci bojíme. Máme jeden z druhého hrôzu.
Čoskoro sa Theo zoznámi s tichou pacientkou a pomaly sa k nej snaží priblížiť. Zároveň vo svojom osobnom živote prežíva súkromnú drámu. Zistí, že jeho dlhoročná priateľka ho podvádza a rozhodne sa preto pátrať po identite jej tajného milenca.
Ako som už na začiatku spomenula, nedokážem niečo knihe vytknúť. Ohúrila ma od prvých strán. Nad celým príbehom sa vznáša akési mysteriózno a čitateľ túži rozlúsknuť nevyslovené tajomstvo, ktoré sa skrýva v Aliciinej mysli. Na jednej strane som držala Theovi palce v progresívnom postupovaní jeho terapie, ale na druhej strane ma čím ďalej, tým viac niečo v jeho správaní rušilo. Medzi riadkami som si postupne o ňom prečítala, že zrejme so svojou traumou nie je až tak dokonale vysporiadaný a jeho vnútorní démoni ho neustále i všade sprevádzajú. V záverečnej časti knihy ma doslova ovalili zimomriavky a z daného prekvapivého zvratu som sa ešte dlhú chvíľu nevedela spamätať.
Veľmi sa mi páčilo, že Theovo rozprávanie je v knižke doplnené Aliciiným denníkovým záznamom. Čitateľ tak môže nazrieť do vnútorného prežívania tichej, tajuplnej pacientky a preskúmať dobu, v ktorej ešte žila so svojím manželom v akom-takom harmonickom súznení. V rámci čítania jej zápiskov som sa často cítila, akoby čítam o sebe (a fakt, že zbožňovala vŕby, samotu a umenie, iba prehĺbil moje sympatie).
Nikto sa nenarodí zlý. Ako vraví Winnicott: "Dieťa nemôže nenávidieť matku, prvá ho musí nenávidieť matka." Ako bábätká sme nevinné špongie, prázdne stránky, a máme len základné potreby: jesť, vyprázdňovať sa, milovať a byť milovaní. Ale potom sa niečo pokazí v závislosti od okolností, do ktorých sa narodíme, a od domácnosti, v ktorej vyrastáme. Týrané, zneužívané dieťa sa v reálnom živote nikdy nemôže pomstiť, lebo je bezmocné a bezbranné, ale vo svojej predstavivosti môže - a musí - prechovávať pomstychtivé fantázie. Hnev, rovnako ako strach, je svojou povahou reaktívny.
Ak som to ešte nenapísala, táto kniha je DOKONALÁ! A mal by si ju prečítať každý, kto má rád dobrú, kvalitnú literatúru.
Dočítala som sa, že toto dielo bude sfilmované a na film sa už teraz nesmierne teším. ♥
Povedali o knižke iní:
A. J. Finn (autor úžasného trileru Žena v okne): "Je to zriedkavý zjav: dokonalý triler. Tento neobyčajný román mi rozbúril krv - doslova som ho nemohol odložiť. Povedal som si, že si ho len prelistujem; o jedenásť hodín - čiže teraz, o 5. 47 - som absolútne očarený skončil."
Blacke Crouch (autor fenomenálneho sci-fi diela Temná hmota): "Alex Michaelides napísal jeden z najlepších psychologických trilerov, aký som kedy čítal. Tichá pacientka je román - paranoidná nočná mora a jeho koniec je predurčený stať sa najšokujúcejším, najneuveriteľnejším zvratom, pokiaľ mi pamäť siaha."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára