Predstieram, že som čistá,
keď pozorujem
diabla v tvojich očiach.
Je tak blízko.
Mám ho na dosah.
Uniká mi pomedzi tok myšlienok.
Padám a cítim sa mŕtva.
V jeho obsahu
je láska zlé slovo.
V krvi mi prúdi olovo.
Zbitá, potácam sa preč,
niekam veľmi ďaleko.
Slzy mi vytvorili chodníček
z množstva fialových púpav
a žltých zvončekov.
Vraj, láska je len slovo.
Najväčší druh násilia.
V odraze jazera
som zazrela diabla.
Skláňal sa nado mnou
a voňal k mojim dlhým vlasom.
Z očí vyprchal všetok lesk.
Niekde v diaľke zavyl vietor
a navždy ťa odniesol preč.
Prestieram, že som šťastná,
keď pozorujem
diabla v tvojich očiach.
Moja duša mu prepadla.
Mesiac na okamih zmizol v tme
a svet zastal. Niekde v nedohľadne.
V dlani zvieram celý kus sveta,
vlastním všetok čas miliardy hviezd.
Čo je však les bez stromov, jazero bez vody
a duša bez ohňa?
Z prstov som si sfúkla popol.
Na tvári mi zamrzol úsmev.
Diabol v tvojich očiach mi ukázal smer.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára