Od dvojice spisovateliek Greer Hendricks a Sarah Pekkanen som už mala možnosť čítať ich prvotinu, triler Manželka medzi nami a príliš ma neohúrila (uvedomila som si, že už si ani nepamätám, ako celý ten milostný trojuholník skončil a neprekáža mi to). No anotácia Anonymného dievčaťa ma veľmi zaujala, takže som autorkám dala ešte jednu šancu.
Polovicu knihy som čítala s chuťou a tú druhú polovicu som dočítala z akej takej povinnosti (na podiv, keďže práve v druhej polovici príbehu sa dej posúval rapídne vpred a smeroval k finálnemu odhaleniu). Už som totiž od približne polovici knihy začínala tušiť, čo je za tým a akým smerom sa zrejme budú uberať jednotlivé kroky hlavných (a svojím spôsobom narušených) postáv a chýbalo mi patričné napätie, chuť, správna nálada... No to sú všetko moje osobné pocity a žiadnym spôsobom kvôli nim neuberiem z hodnoty celkovo dobre vypracovaného psychologického trileru.
Príbeh Anonymného dievčaťa je vyrozprávaný z pohľadu hlavnej hrdinky Jessicy, ktorá sa jedného dňa prihlási do psychologického výskumu, a z druhého náhľadu tajomnej psychoterapeutky, doktorky Shieldsovej, ktorá podrobne sleduje každý krok subjektu podieľajúceho sa na danom výskume o etike a morálke.
Jessica sa živí ako vizážistka a keďže jej divadelná kariéra skrachovala, svoju aktuálnu prácu väčšmi neznáša, než by ju vykonávala s patričným nadšením. Prežíva v New Yorku od výplaty k výplate, a keď sa neskutočnou zhodou náhod dozvie o veľmi dobre zaplatenom anonymnom výskume ohľadom morálky, automaticky sa do neho prihlási. Otázky, ktoré sú súčasťou výskumu, sú však oveľa viac intímnejšie a miestami zraňujúcejšie, ako spočiatku predpokladala. Napriek tomu sa snaží odpovedať úprimne a nič nezamlčať, pretože druhá strana ako keby okamžite dokázala detekovať lži a rôzne iné zástierky v komunikácii.
Doktorke Shieldsovej sa Jessica, ako anonymný subjekt č. 52, zapáči a skoro okamžite v nej uvidí istú výnimočnosť, vďaka ktorej sa s ňou mieni osobne zoznámiť a posunúť ju do ďalšieho levelu výskumu, ešte viac zaplateného. V tejto časti však neexistujú žiadne otázky a odpovede na papieri, ale bude sa jednať o prácu v teréne s reálnymi subjektmi. Jessica kvôli peniazom súhlasí a v sladkej nevedomosti netuší, do čoho sa to práve púšťa...
Úprimne, v tejto knihe som si neobľúbila ani jednu postavu. Ku všetkým som si vybudovala taký nemastný-neslaný vzťah a brala ich len povrchovo, ako nejaké subjekty z už spomínaného výskumu. Prišli mi vnútorne rozpoltené a natoľko poznačené súkromnými traumami, že im narušili skutočnú osobnosť a radostné prežívanie, takže mi v žiadnom prípade nemohli byť sympatické a predstava, že by som s ktoroukoľvek z nich šla na posedenie pri kávičke, nepripadala ani len do úvahy môjho fantazijného sveta. Autorky, jednoducho, rady vyhľadávajú narušené postavy, ako som mala možnosť vidieť už pri ich predchádzajúcom diele.
Ak existuje chemický vzorec, ktorý určuje, či v bežných denných interakciách dochádza k slovnému alebo tichému odsúdeniu, obsahuje neustále sa meniacu premennú.
Ten nestály element si ty.
Všetci máme svoje dôvody na vlastný úsudok, aj vtedy, ak sú tie dôvody pochované tak hlboko, že o nich sami nevieme.
Knižka sa číta akoby sama. Čitatelia, ktorí radi vyhľadávajú literárne diela ako vystrihnuté z filmového scenáru, si rozhodne prídu na svoje. Ako psychologický triler toto dielo funguje veľmi dobre a čitateľ je od začiatku až do konca v jednom psychologickom kolotoči, kedy sa neprestajne analyzuje, skúma, preveruje, vyšetruje... Nie je to žiadna oddychovka na tradičné letné čítanie k vode (aj keď, ja nie som tradičná vzorka čitateľskej obce a ja som ju ako takúto oddychovku brala).
Myslím si, že autorky si zakladajú na dobrom, kvalitnom jedle, určitom servírovaní a ešte aj na kvalitnom víne, pretože pri každej druhej scéne sa spomínali druhy vína, rôzne potraviny... V záplave rôznych psychologických faktov a analýz sa to však celkom strácalo.
Bavila ma manipulatívna hra, ktorú doktorka Shieldsová rozohrala, aby sa dozvedela viac o svojom manželovi. A ako sa knižka blížila k svojmu nevyhnutnému záveru, rovnako narastal aj deštruktívny rozmer tejto postavy.
Je etické predstierať, že ste kamarátka mŕtveho dievčaťa, len aby ste získali informácie,
ktoré vás môžu zachrániť?
Toto dielo mi stačilo prečítať raz, ako také príjemné oddychové čítanie plné rôznych morálnych diliem, psychologických ideí a zaujímavých zvratov. Ale inak by som po ňom druhýkrát nesiahla a neviem, či dám týmto dvom autorkám v budúcnosti ešte ďalšiu šancu.
🌟🌟🌟🌟 4/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára