Americká autorka Mary Kubica sa v tomto roku zaradila medzi moje top spisovateľky, od ktorých si rada prečítam čokoľvek, čo napíšu. V staršom článku som už spomínala, ako veľmi ma uchvátil jej literárny debut Dobré dievča, ktorý sa zaradil medzi najlepšie knihy, ktoré som tento rok prečítala. Nesmierne som sa potešila, keď som v knižnici narazila na jej nový počin Keď zhasnú svetlá. S istotou som vedela, že od tohto diela sa nebudem chcieť pohnúť a úplne ma pohltí.
Keďže som mala možnosť porovnávať toto dielo s jej predošlým, musím skonštatovať, že grandióznosť Dobrého dievčaťa nedosahuje, ale opäť ma milo prekvapilo a jeho čítanie som si v plnej možnej miere užila. Taktiež musím podotknúť, že v tomto jej najnovšom diele je mimoriadne prekvapivý zvrat v závere, ktorým ma autorka totálne rozhodila a nad celým príbehom som sa musela zamyslieť odznova (takéto šokujúce zvraty mám veľmi rada a dosť vypovedajú o spisovateľkinom tvorivom a inteligentnom premýšľaní).
Opäť, ako to bolo už v jej prvotine, je dej prerozprávaný z rôznych pohľadov, tentoraz z pohľadu hlavnej hrdinky Jessie, ktorú trápi nespavosť a z pohľadu jej matky Eden zasadeného do minulosti.
Jessie sa jedného dňa dozvie, že jej matke už neostáva veľa času. Rakovina jej zasiahla pľúca i kosti a Jessie sa len ťažko vyrovnáva s touto traumatickou skutočnosťou. Dennodenne pri nej sedí v nemocnici a len márne sníva o spánku, ktorý nie a nie prísť.
Tu som sa zastavila pri rôznych abnormálnych situáciách a podivnom premýšľaní hlavnej hrdinky, pretože som po celý čas jej trápenia so spánkom nechápala, prečo nesiahne po tabletkách či iných medikamentoch, ktoré jej boli podsúvané. Nedokázala sa uvoľniť a veľmi ma to iritovalo.
Myslím si, že v takej zlej životnej situácii, v akej sa ocitla (keďže mala prísť o jediného človeka, ktorý jej v živote ostal) by som na jej mieste privítala akúkoľvek možnosť, ktorá by ma vyviedla z reality...
Myseľ je divotvorný priestor,
v nej môže sa stať
peklo nebom
a nebo peklom.
Po smrti matky sa chce Jessie v živote pohnúť vpred a podá si prihlášku na vysokú školu. Zo študijného oddelenia sa jej ozvú s tým, že podľa sociálnej poisťovne neexistuje, a tak jej nemôžu schváliť žiadosť o štipendium.
Nechápe, či ide iba o nejakú administratívnu chybu alebo je za tým niečo oveľa viac desivé, no rozhodne sa vypátrať svoju skutočnú identitu, pretože po matkinej smrti zistí, že nemá ani len kópiu rodného listu, jednoducho žiadnu dokumentáciu, ktorá by potvrdzovala, že je naozaj Jessie Sloanová.
Pátranie po svojej identite jej sťažujú halucinácie, rôzne bludy, paranoja, tiky, záchvevy svalov a pod., pretože postupne Jessie nedokáže zaspať sedem dní po sebe. A jej stav sa neprestajne rapídne zhoršuje. Zdá sa jej, že na ulici vidí svojho otca, po ktorom pátra. V novom podkrovnom byte počuje zvláštne zvuky a na ulici vidí vlastnú mŕtvu matku... Pred čitateľom sa roztočí tzv. psychoidný kolotoč zvláštnych udalostí, ktoré nedávajú zmysel. A keďže som vedela, že Jessie trpí na nespavosť, dané situácie som hneď vyhodnotila ako nezmyselné a vykonštruované jej ospalým mozgom, čím som bola ochudobnená o napätie (ale pri tejto autorke som sa rozhodla prižmúriť očko nad malou mierou napätia, pretože mi to vykompenzovala prekvapivými zvratmi a najmä nevšedným záverom).
Väčšmi ma bavil dej prerozprávaný Jessienou matkou, ktorý sa odohrával v minulosti. Čoraz viac som bola presvedčená o jej emočnej nestabilite a bavilo ma postupne odhaľovať jej deštrukčný spôsob žitia, kedy sa z celkom úspešnej, pozitívne naladenej ženy stala vystresovaná, psychicky narušená a deťmi posadnutá bytosť.
Mne neostáva už nič iné, iba opäť poďakovať tejto úžasnej autorke za znamenitý čitateľský zážitok, kedy som si čítanie naplno užila 💓.4/5 🌟🌟🌟🌟
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára