Prázdno

 Hľadíš do mňa,

ale nevnímaš ma.

Vypaľuješ do mňa dieru.

Prázdny pocit strachu.

Izolovaná neistota.

Vyrývaš mi do kože svoje hriechy

a pokladáš ich za svoju cnosť.

Meníš zimu

za leto.

Cítim mrazivé echo.

Tvojho ľadového dychu.

Kĺžem jazykom po tých kockách ľadu

a zamieňam ich s tvojimi slinami, krvou a hlienom.

Si jeden z tých,

ktorí majú namiesto srdca čiernu dieru.

Usmievaš sa cez slzu.

Vypaľuješ do mňa prázdnotu.

Vietor utíchol spolu s tebou.

Si obrovské prázdno,

ktoré potrebuje vyplniť

krvavým zlatom iného.

Si hnis v mojej otvorenej rane.

Si nádor nesmiernych rozmerov,

ktorý klíči z mojich obáv a neistôt.

Si klamstvo zabalené v ozdobnom balení.

Stoický pokoj a chlad.

Si odumretý konár,

kvôli ktorému zamrel celý strom.

V noci sa spustil dážď.

Nemohla som kvôli nemu vidieť západ slnka.

Vstúpila som do prázdna.

Počula som unikajúce kroky.

Môj život sa navždy zmenil. Dozlatista.

LadyNostalgia