sobota 5. septembra 2020

Nebulárna samota bytia

 


Hniješ zaživa.

Každý krok bolí

ako neznesiteľná páľava.

Moje srdce

sa zarezalo do teba.


Ako kráčaš,

odpadáva zo mňa mäso.

Úzkosť ti nedovoľuje

zhlboka dýchať. S otvorenými očami

zaspávam.


Celá tvoja existencia

tak kruto bolí.

Na koži sa mi

vyryli vrásky.

Nechcem zostarnúť už ani

o jediný deň.


Príroda mi otvorila svoju náruč.

Preciťujem jej slobodu

a krvácam zaživa.

Otvorila sa ti nová rana.

Ich dutosť mi nedovolí spávať.


Každý jeden deň.

Prihovára sa mi šeptom

čierna vdova - samota.

Opaľuje ma z každej strany.

Drví moje najtajnejšie sny.


Hniješ.

Potichu zaživa.

Akoby to bolo včera,

čo som ťa dobrovoľne uložila

do jej kvetnatej truhly.


V diaľke bijú kostolné zvony.

LadyNostalgia


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára