Winnie M Li - Temná kapitola

Brutálne... mrazivé... drsné... temné. Také bolo čítanie Temnej kapitoly od spisovateľky a producentky Winnie M Li. Temná kapitola je autorkiným debutom a tento psychologický román slúžil ako istá psychologická očista jej vlastnej duše, ktorá musela zažiť niečo podobné. Román pojednáva o znásilnení a ťažkej ceste spamätávania sa z tohto krutého, násilného činu. Nie je to ľahké čítanie, ale autorka príbeh prerozprávala natoľko bravúrne, že sa ťažko odkladal. 

Príbeh je vyrozprávaný z dvoch uhlov pohľadu - z jej, čiže z pohľadu obeti a z jeho, t. j. z pohľadu násilníka. 

Vivian je mladá, ambiciózna žena, ktorá rada cestuje, spoznáva nové miesta i ľudí a na svojich potulkách krajinami všetku krásu prírody najradšej nasáva sama. Vyštudovala írsku literatúru, získala štipendium a neskôr sa zamestnala ako televízna producentka. Celý svoj život zamerala práci - spracovávala nové nápady, trávila večery na premietaní, v postprodukcii či na večierkoch, kde sa zoznamovala s novými pracovnými kontaktmi, vybavovala kopu e-mailov. Ešte aj cez víkendy musela čítať scenáre a sledovať ostatné produkcie, aby bola v obraze.

Johnny je predstaviteľom kočovnej triedy obyvateľov Írska. Jeho otec je agresívny alkoholik, matka očividne nezvláda utiahnuť sama domácnosť so šiestimi deťmi. Jeho starší brat Michael vykráda obchody i ľudí a tak ako je ich otec agresívny k matke, rovnako sa správa aj on k dievčatám. Mladší brat od neho veľmi rýchlo odpozoruje toto násilné správanie, v podstate celý život bol zvyknutý len na silu pästí a nadávok. Je mierne negramotný, ťažkopádny a sociálne neohrabaný. Na mňa pôsobil úplne nechutným dojmom a pasáže, v ktorých sa hromadili jeho myšlienkové pochody som čítala s odporom. 

Takovéhle události prý člověku navždy změní život. Nikdy už nebude stejný jako den předtím, než se to stalo. Nebo i dvě hodiny předtím, než se to stalo, když jsem čekala na autobus...

Je melodramatické přemýšlet o životě takhle? Jako by šíři existence člověka proťal čistý řez, který odřízl jeho prvních devětadvacet let od těch, co přijdou potom?

Počas čítania Temnej kapitoly som prežívala veľmi veľa rôznych emócií. Ako som spomenula na začiatku, nie je to ľahké čítanie a niečo takéto mi stačí prečítať raz. Autorka sa však danej témy zhostila viac než excelentne a fakt, že prežila znásilnenie a dokázala o niečom takom napísať, veľa vypovedá o jej zocelenej a uzdravenej psychike. Sama v závere príbehu v dodatku napísala, že jej trvalo deväť rokov, kým sa úplne zotavila a bola schopná opäť viesť plnohodnotný život.

Iritovalo ma niekoľko zásadných vecí - Vivian si cestovala po ceste sama s jedným batohom a nehľadela na rôzne nástrahy a často ľahkovážnosť svojho konania. Často sa vybrala do úplne odľahlých a opustených oblastí úplne sama a dokonca v čase, kedy sa zmrákalo a ťažko by sa už po svetle mohla vrátiť späť domov. Pred daným incidentom natrafila na dosť nepríjemné správanie zo strany mužov, ale ako keby si stále naivne myslela, že nikto by len tak bez príčiny nechcel ublížiť druhej ľudskej bytosti. Lenže, kým ona žila v úplne inom svete a o veciach premýšľala svojím spôsobom, neznamená to, že všetci ľudia "tam vonku" premýšľajú rovnako...

Ďalšia vec, ktorá ma naštvala sa udiala počas incidentu, kedy na ňu o skoro pätnásť rokov mladší chalan v lese zaútočil a ona sa skoro vôbec nebránila. Ako keby ostala paralyzovaná od strachu a ešte ho aj počas aktu pobádala, vraj, aby to mala, čím skôr za sebou. Prišlo mi to také celé, akoby sa už vopred vzdala a zahodila svoju bojovnú časť (no neviem, či takú bojovnú časť v sebe vôbec mala). Jednoducho mi prišla príliš pasívna. Isté veci, ako keby boli pod jej úroveň. No hodnotiť tieto veci si odvažujem iba v rámci fikcie, a teda, že sa jedná o hodnotenie románu. Celkovo nemám rada prílišné moralizovanie typu "ja by som sa správala inak", keď som sa v rovnakej situácii neocitla.

Pravdou však ostáva, že ma jej (ale samozrejme i jeho) správanie vnútorne rozladilo a po tejto kapitole som knihu musela odložiť.

Z Vivian, mladej a úspešnej ženy, sa následne stala prežívajúca troska. Začala trpieť úzkosťami, nespavosťou, depresiou, PTSD syndrómom a rôznymi fóbiami. Na tri roky sa vzdala cestovania a musela odísť zo svojej vysnívanej práce. Pasáže, v ktorých sa opisovalo, čo všetko musela podstúpiť, aby usvedčila násilníka, boli fakt silné a bolo mi z nich neznesiteľne smutno. V závere som však spolu s ňou cítila patričné zadosťučinenie a úplne posledná kapitola bola pre mňa najsilnejšou, pretože autorka prekrásnym spôsobom načrtla Vivianinu cestu z temnoty späť do svetla.

Jaké životy to žijeme, všichni pořád někam pospícháme, usilovně se snažíme vypadat úspešně, pokoušíme se skrývat temné kapitoly naší minulosti. Ale kdyby někdo všehny tyhle kapitoly shromáždil dohromady, mohla by z nich být celá kniha, celá knihovna. Ze všech těch příběhu ostatních lidí, kteří doufají, že zapomenou na krajiny, jež je stále pronásledují.

Vivian prežila traumu a po tejto traume už viac nebola tým istým človekom. Rozložilo to istým spôsobom jej osobnosť na drobné kúsky a musela ich pozliepať späť, aby dokázala vyjsť znovu medzi ľudí. Už ďalej neviedla rýchly spôsob života, oveľa viac spomalila a snažila sa vychutnať veci, ktoré jej odbúravali stres. Bol to bolestivý prerod, na konci ktorého vyšla do sveta iná žena...

 🌟🌟🌟🌟🌟 5/5