Toto skvostné dielo (pôvodný názov Classic Tales of Vampires and Shapeshifters), súbor poviedok o upíroch a vlkolakoch od známych autorov hororu, som dostala do daru a sama nechápem, že som o ňom dovtedy ani len nepočula. Atmosféru jednotlivých príbehov skvelo dotvárajú ilustrácie a čítala som toto 500-stranové dielo nejeden mesiac. Pri takejto záležitosti je lepšie si čítanie kúskovať a nie knihu "zhltnúť" za dva večery.
Knižka je rozdelená do 5 kapitol: V temné noci, Skrytá bestie, Bezejmenná hrůza, Osudové ženy, Uvězněná duše, ktoré potom tvoria menšie podkapitolky napĺňajúce obsah názvu danej kapitoly: prvá je o upírčekoch, druhá o vlkolakoch, tretia o démonoch a nadprirodzených javoch - ale stále je v poviedkach prítomný upír alebo vlkolak, štvrtá je poňatá v zmysle "temná láska" a posledná je o strate duše pod vplyvom upíra, vlkolaka či démona.
Čo sa týka kapitol, asi najviac ma nadchla Bezejmenná hrůza, pretože obsahuje poviedku od Lovecrafta či Stokera, ktorá mala byť prológom Draculu. Ale v každej som si našla svojho favorita.
Najmenej sa mi však páčila kapitola Osudové ženy, pretože jednotlivé poviedky boli až príliš romantické, aj keď nešlo o "tradičnú" lásku. Taktiež mi tu prekážala skrátená verzia Carmilly. Nefungovalo to. Je to predsa len temná, hororová novela a takto v jej skrátenej verzii zmizlo napätie, tajomná atmosféra, sila túžby a pod.. Bolo to príliš uponáhľané.
Lucyina smrt od Stokera ma veľmi príjemne navnadila na celú túto zbierku, pretože prvé poviedky s upírčekmi ma až tak veľmi nenadchli. Nasledovali poviedky venované vlkolakom a tu ma najviac oslovila Šedá vlčice od MacDonalda. Uvedomila som si, že špecificky práve na túto najviac myslím a asi hlavne kvôli beštiálnosti prekliatej ženy, ktorá nebrala ohľad doslova na nikoho vo svojom vraždení...
Ďalej sa mi veľmi páčila Pokoj ve věži od Bensona, kde bola perfektne prepojená snová vízia s realitou a počas čítania ma autor udržal v napätí. Poviedku Draculv host od Stokera som už zmienila a je, jednoducho, dokonalá. Z Osudových žien sa mi najviac zapáčila Clarimonde od Gautiera. Za najväčšie prekvapenie môžem rozhodne označiť poviedku Horla od Maupassanta. Je to nesmierne temná a snová záležitosť, ktorý nadchne najmä fanúšikov Lovecrafta. Posledná poviedka celej zbierky Chladné objetí od Braddonovej bola dokonalou, pomyselnou, čerešničkou na torte.
Zbierka teda obsahuje skvosty a výrazné poviedky, ale aj o niečo slabšie kúsky, ktoré však pekne dotvárajú celú koncepciu knihy a po jej dočítaní by som ich z nej nevyňala.
Toto dielo ilustrovali piati rôzni ilustrátori, a preto som si tiež niektoré ilustrácie doslova zamilovala (napr. Fabio Leone, Malcolm Davis) na prvý pohľad, ale pri niektorých som len rýchlo odvrátila zrak (napr. Moffettová). Ale u niektorých ilustrátorov sa ich lepšie práce striedali s horšími, takže nemožno s určitosťou tvrdiť, že všetky ich kresby sú úžasné... Dalo by sa poznamenať, že tak, ako sa striedajú lepšie poviedky s horšími, rovnako sa striedajú aj krajšie kresby s menej peknými.
V závere som sa dozvedela mnoho zaujímavostí o niektorých autoroch - napr.:
- Maupassant neznášal Eiffelovu vežu,
- Rymer je tvorcom známej postavy, démonického holiča Sweeneyho Todda,
- Stokerov Dracula sa mal pôvodne volať Nemrtvý,
- Field sa oženil so 16-ročným dievčaťom a veľmi dával na jej názory, takže po celý život trval na tom, aby jeho mzdu vyplácali jej.
🌟🌟🌟🌟🌟 5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára