Správa od mŕtveho chlapca sa pre mňa stala knihou mesiaca a veľkým objavom tohto roka! Od slovenskej autorky Kataríny Holetzovej si aktuálne plánujem prečítať ďalšie dve diela, ktoré napísala a už teraz sa teším na každý jej ďalší literárny počin.
Tento rok mienim siahnuť po knihách, ktorých prečítanie som dlhú dobu odkladala a zabŕdnuť i do slovenských literárnych vôd, pretože slovenských autorov príliš nemusím (väčšinou ma knihy, ktoré sa mi dostali do rúk z našej domácej scény, sklamali alebo nesmierne nudili). Mám pár obľúbených autorov/-iek, ale už dlho sa mi nestalo, aby sa mi príbeh od domáceho autora dostal tak veľmi pod kožu. Taktiež príliš nemusím vydavateľstvo Marenčin PT, pretože sa zameriava v prevažnej miere na vydanie "ľahkých" paperbackov...
Opäť som v tomto prípade siahla po psychologickom trileri. Obálka je prekrásna a vtiahne čitateľa do príbehu už len sama o sebe. Ak by som si ku knižke sadla ráno a mala pred sebou celý deň voľný, určite by som ju neodložila skôr ako večer po dočítaní. Toto je jedna z tých publikácií, ktoré sa jednoducho nedajú pustiť z ruky (a mne ešte aj vyrážala dych po skoro každej druhej kapitole).
Zamilovala som sa do autorkinho štýlu písania. Z riadkov sa na mňa preniesla jemná melanchólia hlavnej hrdinky, životná skepsa, smútok, nostalgia a miestami aj jej drzosť. Príbeh je rozdelený na dva väčšie celky - kým chlapec v príbehu žil a následne čo sa dialo po jeho smrti. A autorka skoro každú kapitolu začína melancholickým štýlom, ktorý ma úplne pohltil.
Hlavná hrdinka Nina sa presťahuje s manželom do horského mestečka Canossa a obaja tam chcú začať nový, lepší život. Manžel jej dožičí všetok luxus, žije si pri ňom ako v bavlnke. Zabezpečí jej prácu učiteľky literatúry na strednej škole, kde chodia prominentné deti.
Hneď v prvý deň, kým jej manžel rieši s riaditeľom školy biznis, Nina si zatiaľ kráti čas prechádzkou v neďalekom lese. Natrafí tam na zvláštneho, drzého chalana Damiana. A od prvého momentu k nemu zahorí vášňou. Onedlho však zistí, že chalan má problémy s drogami a v miestnej škole narobil mnoho problémov...
Postupne prepadá depresii a paranoji a k svojmu manželovi pociťuje čoraz väčší chlad a nedôveru. Začína sa tiež nenávidieť za to, že bez súhlasu manžela nemôže robiť vôbec nič a tiež preto, že ju neustále otravuje s dieťaťom, ktoré by s ňou chcel mať... Po nociach si začne dopisovať s tajomným Damianom a začne si s ním plánovať budúcnosť.
Lenže onedlho pochybuje, či je Damian skutočný... alebo či ho jej manžel v tichosti neodstránil ako hrozbu.
Keď sa zblízka pozeráte na malú časť vody, tak sa vám môže zdať, že sa hladina náhodne hýbe, ale keď sa na to pozriete z diaľky, pochopíte, že je to súčasť jednej vlny.
Hltala som riadok za riadkom... v príbehu niet hluchého miesta. K hlavnej hrdinke a jej emocionálnej nevyrovnanosti som cítila sympatie a pri každom kroku som jej držala palce. Nepáčil sa mi životný štýl, ktorý viedla, ale dokázala som sa v tomto prípade od toho odosobniť. Zbožňovala som konverzácie, ktoré viedla spolu s Damianom a čarovné prostredie lesa a hmly, v ktorom sa neprestajne pohybovala. Občas som pochybovala, či je Damian duch alebo iba jej fantázia a neprestajne som nad dejom uvažovala.
A záver? Na ten som sa najviac tešila, pretože som mala množstvo teórií, ako sa dej rozuzlí a do čoho napokon vyústi, ale... opak bol pravdou a autorka ma úplne prekvapila. Ostala som v šoku, takže celý príbeh (za mňa) vyústil do dokonalého rozuzlenia. A z Niny sa stala "vlna, ktorá rozhýbe hladinu".
Niekedy som taký nešťastný, až sa bojím byť sám, ale potom som s ľuďmi a som ešte nešťastnejší.
🌟🌟🌟🌟🌟 5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára