Ďalšie dielo od talentovanej americkej autorky (nielen) psychologických trilerov Mary Kubica s názvom Neznáma žena, ktoré u nás vyšlo opäť vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, som si nemohla nechať ujsť. Túto autorku, jednoducho, zbožňujem a jej dielo Dobré dievča som si zaradila do pomyselnej prvej päťky top kníh, ktoré som prečítala v minulom roku. Od Neznámej ženy som očakávala niečo podobné ako pri prvom diele, ktoré som od nej čítala (lepšie však je ísť do čítania bez očakávaní).
Príbeh sa odohráva na odľahlom ostrove v štáte Maine s tisíc ľuďmi. Manželský pár Sadie a Will Foustovci spolu s dvoma synmi sa sem presťahuje po tom, čo Willova sestra spácha samovraždu. Musia sa postarať o jej nezvládnuteľnú dcéru Imogen a keďže Sadie pracuje ako lekárka, prácu si tu nájde takmer okamžite. V ich susedstve dôjde k chladnokrvnej vražde a hromadiace násilie otrasie zdanlivým pokojom malého mestečka. Rozbehne sa policajné vyšetrovanie a Sadie sa taktiež ocitne medzi vypočúvajúcimi. Keďže sa následne stane i hlavnou podozrivou, rozhodne sa započať vlastné pátranie...
Kniha má štandardnú dĺžku, t. j. príbeh sa odohráva na skoro 300 stranách a pre mňa teda predstavuje taký priemerný štandard. Spočiatku na mňa zaúčinkovala tajuplná atmosféra odľahlého ostrova, kde skoro stále prší, chlad preniká pod kožu, hmla zastiera jasné videnie... ale po sto stranách toto moje prvotné nadšenie pomaly, ale isto upadalo priamoúmerne s rastúcou antipatiou k hlavnej hrdinke Sadie.
Tá celý čas mešká do práce, prehnane žiarli na svojho manžela (pričom sa ho skoro vôbec nedotýka a nejaké bližšie prejavy lásky medzi nimi nemožno badať), skoro vôbec sa nevenuje svojim deťom a s najmladším synom, ktorý neustále žobroní o jej pozornosť, sa ani len chvíľu nepohrá (niektorí ľudia by jednoducho nemali mať deti a ona je toho jasným príkladom), neprestajne niekde behá, paranoidne upodozrieva rôznych ľudí okolo seba a hlavne o seba nedbá - pri opisoch, ako zapácha a za celé dni sa ani neprezlečie mi nebolo všetko jedno...
Ako je už u autorky zvykom, príbeh si čitateľ skladá rozprávaním rôznych postáv, tentoraz z pohľadu samotnej Sadie, tajomnej Camille, ktorá je jej sestrou a malej Myšky, ktorej identita sa bližšie ozrejmí až oveľa neskôr...
Jedinú sympatickú postavu pre mňa predstavovala Imogen a nebol jej v príbehu venovaný príliš veľký priestor, čo som hneď zobrala ako veľké mínus. Postupne som nadobudla pocit, že čítam nejaký román, v ktorom sa len riešia vzťahy, ničím zaujímavé dialógy iba naťahovali záverečné rozuzlenie a ja som sa už len frustrovane chytala za hlavu dúfajúc, že autorka v závere predvedie svoje majstrovstvo a táto kniha bude právom označená ako psychologický triler.
Každému inteligentnému čitateľovi všetko do seba zapadne ešte pred vyvrcholením a psychologickým zvratom pred konečným, krvavým zápasom. Ak by tam tento prvok autorka nevložila, z Neznámej ženy by sa stala veľmi tuctová, prázdna kniha. Aj napriek tomu som však neostala šokovaná a nudila som sa. K Sadie sa mi pridala druhá nesympatická postava - jej manžel Will, ktorému sa dovtedy nevenovalo toľko pozornosti a prišiel mi v podstate od začiatku ako nejaký úlisný potkan.
Dúfam, že ma pri ďalšom diele autorka opäť uchváti aspoň trochu podobne, ako to bolo pri diele Dobré dievča. Tu sa nekonal ani moment prekvapenia, ani len nadšenie z čítania. Neznámu ženu považujem za priemerný psychologický triler, ktorý sa stratí v množstve iných kníh z tohto žánru a ničím výraznejším sa neblysne.
🌟🌟🌟 3/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára