Opäť som po dlhšom čase siahla po mojom obľúbencovi - Moraviovi. Kratší román Pohrdání je reálnym zobrazením problémov mladého manželstva. Hlavným hrdinom je scenárista Riccardo, ktorý je takpovediac idealistom a žije väčšmi vo svete fantázie než v realite. Svojej mladej a krásnej žene Emilii túži dopriať všetko, po čom prahne jej srdce, a tak robí prácu, ktorá ho až tak nenapĺňa, ale vďaka nej jej vie zabezpečiť vlastný byt i auto. Emilia ním však po dvoch rokoch vzťahu začne pohŕdať a Riccardo sa snaží prísť na to, čo presne zapríčinilo rozpad ich lásky a ochladnutie jej citov.
V r. 1963 bol tento román sfilmovaný a hlavnú úlohu Emilie stvárnila herečka Brigitte Bardot ♥.
Od Moraviu už vopred očakávam kvalitu a emocionálnu búrku. Pri tejto knihe mi autor doprial ešte aj totálne odrovnanie a odpútanie od reality na niekoľko hodín denne. Román som si musela dávkovať postupne a nechcela som ho zhltnúť príliš rýchlo, pretože atmosféra v ňom postupne temnie a mnohé pasáže z neho som si potrebovala uležať v hlave a vstrebať. Neustále som nad príbehom premýšľala a prekladala ho z každej strany vzťahu. Aj keď je príbeh vyrozprávaný iba z pohľadu Riccarda, neubránila som sa dumať nad Emiliou a jej pocitmi - rovnako ako jej muž som tápala v tom, prečo zrazu začala pohŕdať svojím mužom a v momente, kedy jej dal všetko, po čom túžila.
Bylo jasně vidět, že její cit ke mně ochladl, a já se raději její lásky odřekl,
než abych ji přijal v této podobě.
Miloval jsem ji však a láska je tolik náchylná k sebaklamu
a také k zapomínání.
Po prvých 50tich stranách som začala uvažovať nad prílišnou scenáristovou žiarlivosťou a kontrolou. V podstate Emilia nemala žiadne kamarátky, lipla celou svojou bytosťou na ňom a túžila len po vlastnej domácnosti. On sa venoval písaniu scenárov a príliš sa jej nevenoval. Neskôr vystúpia do popredia i ďalšie skutočnosti, ktoré určite nepridali k prehĺbeniu jej citov.
Neskôr som už ani sama nevedela, na koho strane som - či na jej alebo na strane jej manžela. Ten mi prišiel taký... chladný, rezervovaný, neschopný činu. Ako keby chcel zachrániť ich vzťah, ale nedokázal v sebe vyvolať sebareflexiu a zamyslieť sa i nad svojimi činmi. Emilia mi postupom pribúdajúcich strán začínala liezť na nervy, pretože v tom (ne)vzťahu zotrvávala len preto, že nemala kam inam ísť a očividne profitovala z pohodlia, ktoré pre ňu vytvoril.
Byl jsem jako ten strom najednou vyrván z pudy a kořeny jsem měl ve vzduchu;
Emilia, ta sladká puda, která je živila svou láskou,
byla daleko od nich, mé kořeny se nebudou moci zapustit do její lásky
a živit se jí, pomalu uschnou a ja již cítil, jak schnou,
a nevýslovně jsem tím trpěl.
Riccardo po celý čas svojho rozprávania nerobil nič iné, ako sa nútil do práce a premýšľal nad presným dôvodom Emiliinho pohŕdania jeho osobou. Trápil sa, ničilo ho to, umáral sa nedostatkom lásky a úplne stratil čaro svojej osobnosti.
Aj to prispelo k ochladnutiu jej citov. Vo chvíli, ako sa mu priznala, že ho nemiluje, nezmohol sa k ničomu. Stále dúfal, že od neho aspoň neodíde. Z môjho pohľadu mu z tej lásky až tak preplo, že už ani nevedel, čo so životom. Stále viac a viac som sa ponárala do pochmúrnych vôd jeho mysle a snových vízií, ktoré mali veľmi ďaleko od skutočnosti.
Román končí... tragicky... a dodal celému príbehu... tzv. temnú iskru niečoho, čo sa mi zapísalo pod kožu... a vďaka tomu nad príbehom budem ešte istotne deň-dva uvažovať. Moravia ma, jednoducho, opäť očaril. Na relatívne malom priestore dokonale vykreslil ochladnutie lásky dvoch mladých ľudí, ktorí doslova spoločne upadli.
🌟🌟🌟🌟🌟 5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára