Asi to skončím

 

Našla som si nového obľúbeného spisovateľa. Pochádza z Kanady, narodil sa v r. 1981 a jeho meno je Iain Reid (už teraz si robím chute na jeho ďalší kúsok SOK). Dielo Asi to skončím je jeho debutovou novelou a skrýva v sebe mix mysteriózneho a psychologického trileru, existenciálneho hororu. Čitateľ sa jedným slovom ocitne v  kúzelnom svete - mindfucku.

Na začiatku možno sledovať mladý pár v aute, ktorý mieri na zdvorilostnú návštevu k jeho rodičom. Príliš sa o nich čitateľ nedozvie. Jake je opisovaný z partnerkinho pohľadu, ktorú sužujú podivné telefonáty, samota a prílišné premýšľanie nad bytím či nebytím. Zároveň si stále kladie otázku, či to s Jakeom neukončí a prečo s ním namiesto toho ide na návštevu k jeho rodičom? 

Medzitým túto primárnu osu deja striedajú zvláštne state, v ktorých sa neznáme osoby rozprávajú o nejakej tragickej, zvrátenej udalosti, ktorá sa už odohrala. Domyslela som si po niekoľkých takýchto "ohováračských" dialógoch, k čomu sa to zrejme viaže a ešte viac ma navnadili do čítania. 

Táto novela sa, jednoducho, číta sama a musela som ju zhltnúť na jedno posedenie. Musela som sa dozvedieť, čo za tým všetkým bolo!   

Připadá mi, že v kontextu života, existence, lidí, vztahů a práce představuje smutek

jedinou rozumnou reakci. Hluboce pravdivou.  

Čím víc jsme přesvědčený, že by sme měli bejt vždycky 

šťastný a štěstí, že je cílem samo o sobě, 

tím spíš si všechno akorát zhoršujeme.

Jakeovu partnerku sprevádzajú zvláštne pochybnosti o jej vzťahu, zároveň jej niekto neustále volá a zanecháva jej zvláštne odkazy. Dom rodičov a celá farma, na ktorej Jake vyrastal, je desivá, tajomná, hrôzyplná a odpudivá (rovnako ako jeho rodičia). 

Tiesnivý pocit z reality sprevádzajú zaujímavé dialógy o existencii, inteligencii, vzťahoch a pocitoch smútku, ktoré viedli partneri v aute. Táto spojitosť atmosférickej hrôzy, akéhosi nepríjemného pocitu z existencie a bytia vo všeobecnosti spolu s inteligentným rozhovorom mi priniesla fascinujúci čitateľský zážitok. 

Je neuvěřitelné, že vztah dvou lidí vznikne a pak trvá, přestože

se nikdy úplně nepoznají. Nikdy s jistotou nevíme, co si ten druhý myslí.

Nikdy s jistotou nevíme, co je ten druhý vlastně zač.

Nemůžeme dělat, co se nám zlíbí. Musíme nějak jednat a nějak se chovat.

A taky musíme něco říkat.

Zato myslet si můžeme cokoliv.

Myšlenky jsou jediná realita.

Rozuzlenie, ktoré mi autor napokon predostrel, ma doviedlo až do pomyselnej krajnosti existenciálneho šialenstva a niekedy si tento mindfuck budem musieť prečítať opäť - pretože po druhýkrát už budem dielo vnímať rozdielnym pohľadom.

Obávam sa filmového spracovania, ale dám mu šancu, pretože som zvedavá (aj keď už teraz viem, že knihu určite neprekoná).

🌟🌟🌟🌟🌟  5/5