Bábkar

 

Ďalšia temná čitateľská jazda Bábkar z pera švédskej autorskej dvojice Erik Axl Sund. Na voľné pokračovanie melancholických Sklenených tiel som čakala už niekoľko rokov. Konečne vyšli von s touto mrazivou, drsnou novinkou... a nejedná sa o ľahké čítanie. 

V podstate som si toto čítanie vôbec neužila. Sklenené telá mali niekoľko charakterov, ktoré som si obľúbila a mnohé pasáže ma chytili za srdce, ale pri tomto diele mi behal mráz po chrbte, bola som dosť znechutená a po niektorých častiach som knihu zatvorila, pretože mi bolo priam bytostne zle. 

Autorskú dvojicu Sundovcov mám však veľmi rada hlavne kvôli tomu, že odkrývajú stoku, hnus a špinu zdanlivo "normálnej" spoločnosti. Táto kniha je podľa mňa doposiaľ najtemnejšou z ich tvorby.

Prelínajú sa tu témy ako obchod s bielym mäsom, detská pornografia, pedofília, zneužívanie v detstve, znásilnenie a pod. Obchod s detskou pornografiou zabezpečuje na internete človek s falošnou identitou, ktorý vystupuje pod prezývkou Bábkar a používa svojské, odporné, manipulatívne metódy, aby si vynútil od mladých dievčat erotické fotografie a ich neskoršie účinkovanie v porne.

Do popredia tu vystupujú mladé dievčatá Nova a Mercy, ktoré majú za sebou kruté zaobchádzanie, zneužívanie a znásilnenie. Prichýlil ich Ústav pre sexuálne zneužívané dievčatá v Štokholme, kde sa v rámci skupinovej terapie snažia vyrovnať so svetom, ktorý nie je presne taký, ako sa na prvý pohľad môže javiť. Jedného dňa však z tohto ústavu utečú...

Toto druhé dielo zo série Melanchólia ma bytostne bolelo. Prečítala som ho však za dva dni, pretože štýl písania Sundovcov je ťažko návykový. Oceňujem, že niekto dokáže písať o ťažkých spoločenských témach, ktoré ostávajú dlho premlčané, obchádzané a nepovšimnuté. Keď sa vytiahne špina na slnko, tak by sa mala predsa postupom času spáliť na uhoľ, no nie? 

🌟🌟🌟🌟  4/5