Ako sa rodí sériový vrah - Prípad Thomasa Quicka

  

V tomto mesiaci som sa nechala strhnúť istým čitateľským klubom a medziiným sa začítala aj do skutočného (šialeného) prípadu Thomasa Quicka, najväčšieho švédskeho justičného omylu. 

Thomas Quick, odsúdený sériový vrah a sadista, bol v 70. rokoch umiestnený na psychiatrickú kliniku a odsúdený k ústavnej liečbe kvôli obťažovaniu malých chlapcov. Medzitým bol z ústavu podmienečne prepustený, na slobode stihol dobodať muža, opäť ho preto previezli do ústavu a opäť sa neskôr dostal na slobodu. V 90. rokoch ho odsúdili za krádeže a vtedy započala jeho terapia s Kjellom Perssonom. Postupne sa priznával k mnohým dovtedy nevyriešeným vraždám a spolu s vyšetrovateľmi objavoval ostatky obetí surových vrážd, prepadov, znásilnení. 

Vďaka spolupráci dostával zvýšené dávky liekov, od ktorých bol čoraz väčšmi závislejší. Netrvalo dlho a z Thomasa sa stal obávaný sériový vrah (bolo mu pripísaných 30 vrážd). Šesť súdov ho jednoznačne odsúdilo za vraždu 8 ľudí.

Bol Thomas Quick skutočne sériovým vrahom... alebo len mýtomanom? 

Investigatívny novinár Hannes Rastam podrobne preskúmal všetky dôkazy, detaily jeho prípadu, zápisy z výsluchov, rozsudky a dospel k názoru, že je Quick nevinný, keďže ho odsúdili na základe nepriamych dôkazov. 

V roku 2008 sa Rastam vybral na psychiatrickú kliniku v Sateri, v ktorej si Quick odpykával doživotný trest a spýtal sa ho, či je skutočne vinný alebo nie...

Človek túži byť milovaný.

Ak nie je, chce byť obdivovaný,

ak sa mu nesplní ani to, chce byť obávaný,

alebo aspoň nenávidený a opovrhovaný.

Túžime v ľuďoch vyvolať nejaký pocit.

Duša sa trasie pred prázdnotou

a dožaduje sa kontaktu za každú cenu.

V tejto faktografickej knihe je potrebné vyzdvihnúť niekoľko záležitostí, a to 

• spracovanie,
• obálku,
• pútavý predslov,
• fakt, že má lacetku (stužku/záložku),
• citácie pred každou časťou tohto skutočného, temného prípadu,
• pútavé prerozprávanie všetkých skutočností do cca 225 strany.

A tu to asi aj tak všetko končí. Pre mňa bolo v čítaní veľmi iritujúce

• množstvo mien, v ktorých som sa úplne strácala,
• prílišné opakovanie toho, čo sa už čitateľ stihol dovtípiť,
• neustále vracanie sa do Quickovej minulosti a skákanie do prítomnosti,
• celková veľkosť knihy - možno keby bola o polovicu kratšia, stala by sa pre mňa atraktívnejšou.

Pri čítaní tohto prípadu som aspoň zistila o sebe, že si oveľa radšej pozriem dokumentárne seriály o sériových vrahoch než o nich čítať, pretože v tom množstve faktov a rôznych mien sa doslova strácam... a keď už si vyhradím čas na čítanie, mienim si ho vychutnať, užiť a relaxovať (zrejme faktografická literatúra nie je nič pre mňa). Avšak, táto moja vlastná problematika nemení nič na tom, že je toto dielo dobre spracované, do najmenších podrobností a mňa obohatilo o nové poznatky. 

„Ak vieme o všetkých tých hrôzach, ktorých sa Thomas Quick na svojich obetiach dopustil, a ak sme niekedy počuli jeho hlboký, zverský rev, ostáva nám už len spýtať sa: je to skutočne človek?" (Pelle Tagesson, kriminálny reportér)

🌟🌟🌟 3/5