Kým Normálni ľudia, ktorí sa dočkali aj seriálového spracovania (rovnako emotívne silného), u mňa zafungovali ako poriadna emocionálna nálož, autorkina prvotina Rozhovory s priateľmi ostala veľmi... veľmi pozadu.
Všetko to nové, autentické, extrémne úprimné, bolestivé, chúlostivé, surové až sadistické, čo Rooney opísala v Normálnych ľuďoch vyznelo v tejto knihe sucho, prázdno a banálne. Dielo vo mne nezanechalo žiadnu emóciu a viac ma to všetko, čo opisovala, znechucovalo a ku koncu už aj nudilo.
Prišlo mi to, ako keby autorka oplývala iba jedným konštruktívnym návodom na písanie a pevne sa ho držala, pretože niekde hlboko vo svojej duši o sebe vie, že nie je schopná opisovať skutočnosť a postavy iným spôsobom. A tak je odsúdená už navždy recyklovať všetko to, čo zapôsobilo a zožalo úspech - veď predsa, ak to zafunguje raz, musí aj po druhýkrát, či nie?
Hlavné hrdinky tohto ženského románu sú 21-roč. Frances, ktorá je chladnou pozorovateľkou okolia a poetkou, a jej najlepšia kamarátka Bobbi, ktorá je lesbička a spolu s Frances vystupuje na večeroch hovoreného slova. Obe tam prednášajú svoju tvorbu a na jednom takomto podujatí si ich všimne novinárka Melissa. Otvorí im dvere do luxusného sveta divokých večierkov, na ktorých sa zoznámia s dobre situovanými ľuďmi, medzi inými aj s Melissiným manželom Nickom, známym hercom.
Bobbi je priťahovaná k Melisse a Frances, či si to chce alebo nechce priznať, začne túžiť po Nickovi. Ich vzájomné vzťahy sa vykryštalizujú na spoločne strávených letných týždňoch v Bretónsku. Z citovo nedostupnej intelektuálky Frances sa postupne stane nesmierne zraniteľná, ubolená existencia, ktorá nevie, čo so svojím životom a v podstate ani nevie, koho skutočne miluje.
Do popredia postupne vstupuje aj Francesin problematický vzťah s otcom, ktorý je schizofrenikom.
Od diela, ktoré obsahuje v názve slovo Rozhovory by som očakávala surové, úprimné, autentické, nepríjemné aj príjemné, bolestivé konverzácie, ktoré ovplyvňujú životy hlavných postáv. Niektoré debaty (do prvých 120 strán knihy) by mohli spadať do tejto kategórie... ale kam zmizlo to tajomné čaro a delikátnosť postáv?
A kde vôbec nastáva spomínaný zlom, po ktorom som si uvedomila, že toto dielo mi viac nemá čo ponúknuť, povedať, ani ma ničím emocionálne odrovnať?
Ak opomeniem najviac iritujúci fakt, a to spávanie so ženatým mužom, a celkové nedospelé, miestami dosť detinské správanie Frances, ktorá ma iritovala celá od hlavy k pätám, tak autorka v prvej časti knihy načrtla všetky primárne emócie, ktoré mienila rozpitvať. A ďalej už iba krúžila okolo toho istého a posledné strany za mňa vypálili trápne, odporne, nevkusne, pateticky.
Rovnako, ako mi po počiatočnom poblúznení začala Frances vyslovene prekážať, tak v nesympatickosti ju následne tromfol Nick. Myslím si, že človek, ktorý je skutočne sebecký, to o sebe nahlas nikdy nevysloví, čo si autorka zrejme nedostatočne naštudovala, a taktiež z jeho pasívnej agresivity zmiešanej s divnou mierou submisívnosti vznikol natoľko hutný, ťažký kokteil, až sa nedal stráviť.
Napriek všetkému, postava Bobbi mi prišla veľmi zaujímavá a ku koncu mi bolo ľúto, že v knihe nedostala väčší priestor. Jej názory na život, postoje a filozofické myšlienky ma bavili a udržovali pri čítaní. Taktiež mi chýbala absencia ukážky aspoň jednej Francesinej básne - ak bola taká úžasná poetka, ktorá privádzala skoro každého do kolien, nejeden čitateľ tejto knihy by rád nakukol za oponu.
Autorka postupne siahala po obohraných motívoch, ako bolesť, surovosť, nedostatočné emocionálne prežívanie, psychické problémy, alkoholizmus, rozchody. Neviem, ako by som túto knihu prežívala, ak by som predtým nečítala Normálnych ľudí, ale zrejme dosť podobne, pretože pri nesympatických postavách a ich ufňukanom spôsobe života je ťažké hľadať v príbehu nejaké pozitívum.
Niekde som zazrela, že sa opäť chystá seriálové spracovanie aj tohto autorkinho príbehu. Myslím si však, že môj názor na neho sa nezmení ani po dobrom hereckom obsadení. Ak by príbeh neskončil tak, ako skončil, páčil by sa mi o niečo viac.
🌟🌟✨ 2,5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára