Dobrodružstvo života

 

Pod konzum spadá všetko to, čo súvisí nejakým spôsobom so spotrebou vecí potrebných pre život. Ide takpovediac o obchod, transakciu tela a mysle, všemožného tovaru. Pracujúci človek vojde do nejakého obchodu s túžbou niečo použiť, vyčerpať, zdeštruovať, inhalovať, vyplytvať, rozžuť/vypľuť, stráviť. Popritom dúfa, že mu to niečo pomôže ukojiť podivné prázdno, ktoré nedokáže vlastnými slovami opísať ani bližšie definovať a taktiež, že mu to niečo pomôže zabudnúť, dodá mu chvíľkový pocit eufórie a radosti, zbaví ho úzkosti a stresu.

Takýto pracujúci človek je zložený z nasledovného:

• pekného a slušného oblečenia,
• poslušnosti,
• zariadenia, ktoré potrebuje k svojmu chodu nejaký zdroj energie.

Človiečik si vykračuje svetom s vypnutým mozgom, prázdnotou v duši a s nasadenou maskou na tvári. Cíti sa byť úspešný, slušný, morálny - jednoducho normálny. Po príchode domov z práce sa väčšinou posadí pred ďalší výdobytok moderného konzumu a začne sa napĺňať duchovným odpadom spoločnosti, aby sa chvíľkovo pobavil, opäť na všetko zabudol a stratil sám v sebe.

Ak mu niekto položí nejakú zmysluplnú otázku, nechápavo sa zamračí a odvrhne pýtajúceho sa, ale iba v duchu, pretože si za každých okolností potrebuje zachovať masku decentnosti. Ak sa ho niekto spýta na to, ako sa má, tak klame, klame a zase raz klame. V podstate klame o všetkom, čo sa ho týka, pretože pravda, na ktorú nikdy nepríde, je zakopaná niekde hlboko pod nánosmi konzumu, ktorým sa tak rád obklopuje a ktorý celé dni bezmedzne velebí.

Tichý, uhľadený, mravný, dobre zarábajúci, luxusom obklopený človiečik si tak chodí svetom... s pocitmi, ktoré poriadne ani nestíha reflektovať a zanalyzovať, pretože sa ani na sekundu nezastaví... a sníva o niečom ešte krajšom, lahodnejšom, lepšom, výhodnejšom, drahšom alebo lacnejšom na konzum. Vpred ho poháňa ilúzia dokonalosti, za ktorou baží viac ako mačka po myši.

A tak len konzumuje, trtká, konzumuje, inhaluje a otupuje sa, trtká, konzumuje a pracuje. 

Ilúzia. Pohonná hmota všetkého konzumu. Všetko na svete je iba ilúzia, vyslovil A. Schopenhauer, a zomrel v samote. Svet je poháňaný iracionálnosťou a niekde medzi hmotou a dušou sa nachádza vôľa, ktorú dennodenne pošliapava... pracujúci človek.