Lovíme ťa udicami snov, veselí somnambuli
Poľujeme na teba
Spoza strielní smutných tiel
Ako keby bol život iba blýskavá gulička
Belasá, kam ju zagúľaš, tam sa zastaví
Keď prídeš, zober si modré oči
Zober ústa plné krvi
Hlavu lásky
Lôžka pre spočinutia našej únavy
Pozri na nás okom leta, jarabica
Do tvojej sukne noci
Posadáme si družne
Na konáre tvojich neprítomných úsmevov
Jeden kratšie, druhý dlhšie
Do rána skryjeme sa
V tvojom lístí
Keď opŕchneš
Zlezieme z tvojho kmeňa, povieš starci
Len jeden z nás zostane čupieť na najvyššom konári
tvojho čela
Bude ti zohrievať vrásku kôry
Dýchať na skrahnuté nechty horiaceho dažďa
V zime prídu ľudia k našim krásnym mŕtvolám
Odslúžia rekviem hneď tam pod šírymi oblohami
A ty za horami, kam si si vzala modré oči
Vzala ústa plné krvi
Hlavy pre radosť
Lôžka pre spočinutie čejsi únavy
(autorka fotografie: Oľga Bleyová)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára