Efemérna

Tak neznesiteľne efemérna. 

Noc a deň, leto a jeseň. 

Celá jej existencia zhrnutá 

do dna prázdneho pohára. 

V jej duši panuje živá tieseň. 

Trochu vína vyliala, niekomu doliala,

ten svoj však nevypila. 

Do okna vletela straka. 

Na mieste skonala. 

Tak neznesiteľne efemérna. 

Nedosiahnuteľne perfídna. 

Chladnokrvne imorálna. 

Jednoducho celá len pre mňa. 

Zlízať do krvi. 

Túži ma rozhrýzť do mäsa. 

Vypiť do dna. 

A spáliť do kosti. 

Civela pred seba. 

Nevnímala svet. 

Stratená sama v sebe, 

zablúdená v klietke života, 

topila sa na dne studne plnej vína. 

Efemérna, nikdy nedosiahnuteľná 

- moja družka samota. 

Kráska z krvi a rozkladu, 

grófka temného lesa a pani osudu. 

Ťažoba ticha - všetkého nikdy nevysloveného. 

Takéto je... umierať zaživa.