Nová Minierova hra na lovca a korisť - Lucia

 

Bernard Minier, francúzsky spisovateľ mrazivých detektívok, vo svojom najnovšom literárnom počine Lucia predstavuje čitateľom, ktorí radi hľadia do tváre hrôzy, novú vyšetrovateľku - nespútanú, tvrdohlavú, potetovanú a neovládateľnú Luciu Guerrero. 

Príbeh sa odohráva v spletitých uličkách Španielska, konkrétne v okolí Madridu, v univerzitnom meste Salamanca. Po tom, čo vyšetrovateľka objaví brutálne zohavené telo svojho kolegu prilepeného na kríži, sa dozvie o novodobom systéme DIMAS (z gréckeho dysme "súmrak", patrón zlodejov), programe, ktorý zbiera údaje o vraždách, únosoch, mučení, násilí a zverstvách spáchaných na ľuďoch a spája zdanlivo nesúvisiace indikácie k možnému dolapeniu potenciálneho násilníka.

Po tajuplných a ponurých španielskych uliciach pobehuje niekoľko monštier - sexuálny deviant, pedofil a sadistický vrah, ktorý telá svojich obetí aranžuje do podoby postáv z renesančných obrazov. Lucia nielen, že čelí vlastným démonom minulosti, ale musí hľadať súvislosti na miestach, kde sa v skutočnosti vôbec nejavia. 

Autor v tomto prípade spojil niekoľko rovín - psychologickú, kriminálnu, mytologickú a posplietal z nich klbko plné násilia, sadizmu, perverznosti a skrytého smútku. Minier sa opäť zaujímal o pôvod zla a načrtol tu myšlienku, že zlo pramení z nevyliečeného smútku, zakoreneného v ranom detstve. 

Opäť, ako to u neho býva zvykom, prepojil psychopatické myslenie s umením a vysokým intelektom - z mnohých predostretých indícií som si až do poslednej strany nebola úplne istá, kto je hlavným podozrivým...

Klamal. Všetky tie historky o reči tela boli väčšinou hlúposti. Ako tá fáma, že až 93% komunikácie by malo byť neverbálnej. Tvrdenie, ktoré nemalo nijaký vedecký základ. Alebo tá, že keď sa dotýkame tváre alebo hľadíme inde, klameme. U citlivejšej osoby to môže byť iba prejav emočnej nepohody. Alebo ďalšia, podľa ktorej vám psychopati hľadia rovno do očí, keď klamú, lebo neprejavujú nijaké emócie. Nezmysly, hlúposti. Všetky tie triky rôznych koučov a guru fungujú iba vo filmoch a v románoch. Oveľa istejšie je to, že klamár uvádza menej detailov a má sklon opakovať sa. Najviac informácií teda neprináša reč tela, ale práve to, čo ľudia hovoria, a akým spôsobom to hovoria.

(s. 271)

Tento detektívny román som zhltla veľmi rýchlo, pretože to bolo mojím cieľom, ale na druhej strane som si uvedomila, že som si počas čítania nevytvorila k Lucii žiadny vzťah a ako vyšetrovateľka mi vôbec "nesadla". Ak by autor nepokračoval ďalej s jej prípadmi, vonkoncom by mi to neprekážalo. 

Jeho trilery, v ktorých vystupuje charizmatický Martin Servaz, mám oveľa radšej a už teraz sa teším, keď sa vrátim do jeho sveta (konkrétne som skončila pri štvrtom prípade). Manipulácia s mysľou, napínavé skrývanie sa a hra na lovca a korisť je tam vykreslená bravúrne a veľmi zábavne. 

V diele Lucia mi chýbalo nejaké hlbšie navodenie mrazivej atmosféry i napätie. Taktiež sa mi miestami nepozdával preklad niektorých viet, ktoré na mňa pôsobili nekonzistentne a roztrieštene. Výber niektorých adjektív bol často až smiešny.

V konečnom zhrnutí by som tomuto počinu dala:

- jednu hviezdičku za množstvo vykreslených vrážd a sadistických charakterov, 

- ďalšiu za spletité klbko indícií a hlavolamov, z ktorých bolo veľmi ťažké odhaliť vraha,

- a tretiu za spojenie mytológie s vraždami či predostretie veľmi zaujímavého programu na zhromažďovanie dát o násilníkoch.  

🌟🌟🌟 3/5