Z trávy vyrastal skorocel.
V diaľke horel les, keď ho pochytil amok.
Vraj - kto by už len mňa chcel?
Vypichnúť oči, zaživa pochovať
Nemala v živote dostatok.
Občas jej z úst trčia nite
a prehĺta ich zasucha.
Zmotáva z nich po nociach živé bunky,
tvorí siete.
Vraj - o rok sa nebudeme milovať.
Do vzduchu vyletel ohorok.
Z mojej duše začali vytŕčať krvavé diery.
Vedľa mňa neustále kráča bes, ktorý cerí zuby.
Z jej života sa stala paródia koristi.
Bežal temným lesom, hltal skorocel.
Chcel útrpne ležať, čakať a trpieť.
Z patetickosti bez konca si uplietol sveter.
Vraj - takto by sme mohli ležať naveky,
keď mesiac prichádza o hviezdy.
Skoro ma chcel -
a zrazu - nechcel.
Ako cezmína pretrhol chrasty
a vyplnil ich hriechom.
Celé mesto horelo, keď ma pochytil amok.
A z môjho lona vyrástol skorocel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára