Hlavná hrdinka Audrey bojuje s hlboko zakorenenou traumou a trpí taktiež kvôli rozvodu svojich rodičov. Jej otec má dve malé deti s inou ženou a aby dokázal naštartovať svoj druhý vzťah, chce predať dom, v ktorom strávila celý svoj život. Jej matka je z toho v depresii a počas nervových zrútení prehnane pije a túži zomrieť... Únik z trpkej reality hľadá v brigáde - zamestná sa v miestnom snobskom kine Flicker, aby zabudla na všetku bolesť. Monotónna práca ju zbaví neprestajných myšlienok na to, čo robí jej nešťastná matka doma po nociach...
Avšak, pri zbieraní nedojedených pukancov medzi sedadlami a príprave guacamole omáčky stretne sexy chalana Harryho, ktorý je nesmierne charizmatický a vtipný. Dokáže si získať každého v miestnosti. Kolegyňa ju upozorní na to, že je taktiež "lámačom sŕdc", ale Audrey je to jedno, pretože... neverí na lásku. A najmä na tú filmovú.
Rozhodne sa vytvoriť projekt, v ktorom bude hodnotiť všetky romantické klišé vo filmoch a porovnávať ich s realitou. Zároveň sa pokúsi pomôcť Harrymu s jeho filmovým zombie projektom, v ktorom sa pokúša nabúrať zombícke stereotypné prvky. Postupne si ho však nedokáže držať od tela a staré rany v srdci, utŕžené z lásky, sa jej začnú otvárať...
V mojom čitateľskom období sa nachádzam niekde medzi detektívkami a presladenými, ľahkými YA a New Adult románmi, ktorým dávam prednosť, pretože mi teraz nerobia moc dobre surové a brutálne scény (žeby kvôli pomaly sa prebúdzajúcej jari v prírode?). Po tomto prečítanom diele chcem dať ešte autorke šancu s inými jej príbehmi, pretože je vtipná - ale takým správnym, nevtieravým a prirodzeným spôsobom, čo ma začalo baviť :-).
Ku koncu som však ostala nemilo prekvapená z istého zmieneného dokumentu, ktorý vložila do jednej scény - myslím si, že upozorňovať na takúto zvrátenú formu umenia jednej divnej americkej "umelkyne" je doslova mimo, pretože o lásku v tomto dokumente vôbec nešlo a nechápem, prečo to teda autorka spomenula (kedysi som ten dokument videla a doteraz je mi z neho zle!).
TAK TROCHU SPOILER: Záver knihy mi tiež neprišiel celkom... priaznivý. Je dosť smutný, svojím spôsobom traumatický a rozumiem, prečo ho takým spôsobom vytvorila, pretože búra všetky romantické stereotypy a narúša klišé v románoch, ale na druhej strane sa mi obaja hlavní hrdinovia znechutili. Audrey ostala ako keby nepoučiteľná a nevyrovnaná a Harry ako totálny sebec, ktorý má problém s návykovými látkami a je neschopný milovať.
Naučila som sa, že láska nie je len pocit. Láska je voľba. A možno nedokážeme zabrániť svojim pocitom, ale sme zodpovední za to, čo sa rozhodneme s tými citmi urobiť.
Celý príbeh sprevádzajú občasné poznámky hlavnej hrdinky o romantických prvkoch v romantických filmoch, ktoré zhadzuje a sarkasticky ich opisuje, čo ma veľmi bavilo, pretože nimi trafila pomyselný klinec po hlavičke. A to, ako sa neľudsky a sebecky správal jej otec ma vytáčalo počas celý čas čítania. Autorka tu zrejme mienila poukázať na nesprávny výber partnera, ak žena nemá emocionálne vysporiadaný vzťah s otcom, ale NEMUSELO to skončiť tak nechutne REALISTICKY!
Pozitíva:
- prostredie kina a neustála prítomnosť pukancov, od ktorých som trochu závislá,
- zosmiešňovanie romantických filmov,
- natáčanie zombie filmu,
- Harryho nespútaný charakter a vtipy,
- snaha o analýzu lásky a vzťahov ako takých.
- už zmienený dokument The Artist is present,
- úplný záver príbehu.
🌟🌟🌟🌟 4/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára