Pojem sadizmus je odvodený od škandalózneho francúzskeho markíza de Sade - sadisme - a možno ho považovať za eponym. Čo je to? Je to výraz, ktorý nadobudol svoj plný význam kvôli nejakému miestu alebo osobe.
Na jednej strane determinuje Sadeho životnú filozofiu, t. j. žiť v maximálnej miere slobody, na druhej strane charakterizuje "lásku krutosti a bolesti". Sade bol za svoje surové a drastické sexuálne praktiky väznený a umiestnený do ústavu.
Sadizmus je považovaný za psychosexuálnu poruchu, pri ktorej jedinec pociťuje potešenie pri spôsobovaní bolesti druhej osobe. Skutočné uspokojenie dosahuje najmä pri kombinácii psychickej a fyzickej bolesti premietnutej v osobe, ktorej sa rozhodne ublížiť. Časom má tendenciu stupňovať fázy bolesti do najextrémnejších polôh bez toho, aby pociťoval vinu. Je to dominantný príznačný znak, ktorého jemnú verziu možno pozorovať pri sarkasticky naladených jednotlivcoch.
Theodore Millon rozoznáva 4 druhy sadizmu:
a) presadzujúci,
b) výbušný,
c) nerozhodný,
d) tyranský.
V románe jedného manželstva vykreslila autorka Sibylle Knauss atmosféru Francúzska trochu inak... Manželka jedného z najzvrhlejších mužov francúzskej histórie prežívala dosť ponurý, bolestivý a sužujúci život plný prehliadania a nedostatku lásky. Bez toho, aby čo i len tušila o tienistých stránkach svojho budúceho manžela, naplno sa mu oddala a porodila mu niekoľko detí. Nech urobí neskôr akýkoľvek ťažký a hrôzyplný prehrešok, vždy ho privíta s otvorenou náručou a vykasanou sukňou...
Lial mi do rán horúci tekutý vosk, zašepkala. Ako môže jeden markíz robiť také niečo?
Ako často? hlesol lekár.
Možno sedem alebo osem ráz... Na konci aj sám kričal. Vydával zo seba veľmi
vysoké, veľmi hrozné výkriky. Potom sa upokojil a rozviazal ma.
Markíz de Sade celé detstvo unikal z domu, zrejme kvôli krutej a bezcitnej matke. Nikdy nikomu kvôli svojim útekom neskladal účty a nemienil to robiť inak ani v manželstve s Renee. Tá po svadobnej noci čoraz väčšmi žiarlila a umárala sa kvôli tomu, že svojho muža vôbec nepoznala. Jedného dňa sa dozvedela o tajomnom parížskom mieste petite maison, do ktorého chodila bohatá a zhýralá šľachta zabávať sa po svojom...
Po tom, čo ho uväznili, nadobudla pocit, že je, konečne, iba jej a začala si naplno užívať chvíle strávené v jeho spoločnosti. Spájali ich rovnaké sexuálne chute, tajnosti i narážky, spoločenské postavenie a humor - spomedzi riadkov je jednoducho viac než očividné, ako ju zmanipuloval svojím správaním a úplne jej zamotal hlavu svojou charizmou. Renee by bola kvôli nemu ochotná urobiť a povedať čokoľvek len preto, aby ho potešila a naplno pocítila, že jej aspoň na pár nepatrných okamihov patrí. Vo väzení napísal svoju známu encyklopédiu obscénnosti 120 dní Sodomy a stal sa pomyselným encyklopedistom temnoty.
Bol trubadúr a sexuálny zločinec v jednom.
Takýto muž nie je nijaký manžel. Zato žena, ktorá sa za neho vydala,
musí byť omnoho viac manželkou ako ktorákoľvek iná.
Je príťažlivý a je odpudzujúci. Nie je nič medzi tým. Jeho zmyselnosť je nezakrytá.
Je víťazná. Je priama. Hovorí: Chcem. Uvidíme, či chceš aj ty. A ja ti vravím:
Budeš chcieť. My všetci sme toho druhu, že chceme.
Každému ukazoval inú tvár. To je moc erotickej fantázie. Túžil a bol vytúžený.
Pre každého a každú, čo ho videli, sa menil na tajne vytúženého
a rovnako tajne obávaného.
V konečnom dôsledku mi čítanie tejto knižky neposkytlo čitateľské uspokojenie, aké som očakávala. Rozprávanie sa ťahalo rozvláčnym tempom, čo by sa od historicky podfarbeného románu dalo očakávať, avšak mňa to nudilo a odrádzalo od opätovného návratu do príbehu. Posledné strany som prelistovala a neprežívala som ani len najmenšie náznaky hnusu alebo prekvapenia. Sadeho zvrátenosti boli iba jemne načrtnuté a čitateľ si na ich základe nemohol vytvoriť obrázok o ňom ako o zvrátenom netvorovi...
Hodnotenie: 3/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára