Opäť som sa zamerala na slovenské autorky a tentoraz siahla na odporúčanie po autorke prevažne ženských románov Ivane Ondriovej. V jej novšom literárnom počine Stratená nevinnosť sa inšpirovala skutočnými udalosťami dotýkajúcimi sa priamo Slovenska, a to ľúbostným príbehom grófa Jonasa a jeho služobnej Agnieszky, ktorých pravnúčatá dodnes žijú na východnom Slovensku.
Autorka začala príbeh opisom udalostí rodu Zaufalovcov v rámci súčasnosti, keď sa Mária dozvie od svojho starého otca, že v ich žilách koluje modrá krv. Želá si, aby predtým, než umrie, navštívila ich dávny domov v Pirne, okolo ktorého sa viaže história ich rodu. Mária cíti, že vo svojom živote potrebuje zažiť nové dobrodružstvo, a tak sa rozhodne poslúchnuť jeho žiadosť a vydá sa na cestu do Saska.
Prevažná väčšina knihy sa odohráva v minulosti, konkrétne v roku 1905 v kaštieli v Pirne, kde sa mladučká Agnieszka zoznámi s láskavým a pohľadným grófom Jonasom Zaufalom von Bohlkem. Po tom, čo mu padne do oka, jej priradí upratovať svoju izbu a dostane i lepšiu komôrku na prebývanie. Ako je známe, služobníctvo sa vtedy nemalo práve najlepšie a mnohé dievčatá zvolili stratégiu zviesť svojich majetných pánov, nechať sa nimi oplodniť a zaistiť...
Agnieszka však nepatrí k podobne uvažujúcim devám - je skromná, láskavá a čistá duša, ktorá sa pod vášnivými rukami grófa mení v divokú, odvážnu, nespútanú mladú dámu, ktorá sa nebojí povedať nahlas svoj názor a v istých situáciách doslova bojovať o svoj život i lásku grófa.
Jej brat Kuba je však úplným opakom nevinnosti a jeho zákerné, manipulatívne správanie ku koncu príbehu vyexponuje do závratných výšin, z ktorých ho napokon čaká bolestivý pád. Po celý čas čítania som voči nemu pociťovala silnú averziu, priam odpor a len som dúfala, že sa mu karma čo najrýchlejšie odplatí.
Intrigy, bolesť, zrada, ale i vášeň postupnou gradáciou deja vytvárali koláž bezhraničnej lásky dvoch ľudí, ktorí síce pochádzali z úplne iných svetov a spoločenských pomerov, ale po tom, čo k sebe ustavične opätovne nachádzali cestu, búrali akékoľvek prekážky a dokázali, že ak je láska skutočne silná a čistá, úprimná a bezhraničná, prežije čokoľvek.
Príbeh sa prelína z pohľadu Jonasa i Agnieszky, čo ozvláštnilo dej od monotónnosti. Vášnivé scény medzi oboma hlavnými hrdinami boli vykreslené delikátnym, jemným spôsobom, čo pridalo na čistote a uveriteľnosti ich lásky.
Autorka vystavala príbeh hlavne na romantickej linke a ak by čitateľ očakával rozsiahle opisy historických udalostí v Sasku, ostal by sklamaný. Taktiež nestavala dej na atmosfére, ale väčšmi sa zamerala na posun oboch charakterov - Jonasov emocionálny a Agnieszkin osobnostný - čo pridalo na ľahkosti a sviežej čitateľnosti celej knihy.
🌟🌟🌟🌟 4/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára