Hlavná hrdinka Líza žije v takejto spoločnosti s pocitom, že je realita úplne iná. Myslí si, že moderné technológie, roboti, drony, mikročipy v ich telách a ekoautomobily zaručujú ľuďom bezpečnejší a oveľa lepší svet, než aký bol kedykoľvek predtým. Ilúzia, ktorú vôkol seba vystavala, ju okrem iného chráni i pred žiaľom zo straty svojho manžela Adama, ktorému po dvoch rokoch zlyhal mikročip v tele (resp. jeho telo na neho zle zareagovalo) a ostal udržiavaný v umelom spánku. Spolu so synčekom Leom ho pravidelne chodievajú navštevovať a každý deň sa jeho bezvládnemu telu zdôveruje so svojimi obavami, strasťami a plánmi.
Umelá inteligencia, robotizácia a prepojenie v smere človek-stroj ovplyvňovali a formovali spoločnosť v každom ohľade. Všetky profesie podliehali nezastaviteľnej výmene - ľudí nahrádzali stroje. Iná cesta neexistovala. Bolo to lacnejšie, ekologickejšie a v konečnom dôsledku aj humánnejšie. Ľudia zostávali bez práce a stali sa poberateľmi štátom garantovaného základného príjmu, ktorý pokryl všetky ich potreby. Malo to niekoľko výhod. Po prvé - o každého bolo postarané a rozdiely v príjmoch jednotlivých osôb boli minimálne. Po druhé - štátom stanovená čiastka postačovala iba na skromný život, čím sa významne znížila spotreba a, naopak, zvýšil sa ekologický prístup k planéte. Po tretie - ľudia už nemuseli tráviť v práci väčšinu svojho života a mohli sa venovať tomu, čo ich baví a napĺňa, realizovať svoju kreativitu a schopnosti. (s. 21)
Autorka v dystopickom románe zobrazila dva úplne rozdielne svety, ktoré vedľa seba koexistovali bez toho, aby do seba narazili. Elita spoločnosti však istým spôsobom využívala tzv. druhý, čisto prírodný svet, ale nechcem spoilerovať... Ľudia, ktorí žili v lesoch a mimo modernú spoločnosť, využívali prírodné zdroje a žili bez akýchkoľvek obmedzení. Keď sa jedného dňa Leo zatúla v lesoch, objaví dvoch mužov, ktorí bežne používajú cukor, kávu, tabak, požívajú alkohol a jazdia na veľkých terénnych autách, aké ešte nikdy nevidel...
Líza pri svojej policajnej práci pátra po dôvodoch rozsiahlych požiarov, ktoré trápia planétu a tzv. ekoľudí a po tom, čo sa jej syn dostane do stretu s týmito "inými" ľuďmi, skontaktuje sa so svojím bratom, ktorý pred rokmi dobrovoľne odišiel žiť do lesov, aby nestratil svoju slobodu... Zistenia a nové informácie, ktoré sa dozvie, doslova otrasú jej svetom.
Prvá polovica knihy ubieha pomalým, pokojným tempom. Čitateľ sa postupne zoznamuje s drsným, umelo vykonštruovaným svetom plným kontroly, sterility a zdanlivo pôsobiacim blahobytom. Ľudia sa medzi sebou skoro vôbec nestretávajú, prevažná väčšina sa venuje maľbe a všetko za nich robia roboti, drony a premýšľanie im uľahčujú mikročipy nainštalované v ich telách.
Posledných sto strán sa nieslo v oveľa živšom tempe, kde nechýbali akcia, napätie, trilerové spády a zvraty, dokonca i detektívne vyšetrovanie a rozuzlenie, z ktorého mi nebolo všetko jedno a otáčala som stránku za stránkou s údivom v očiach. Zdanlivo dokonalá civilizácia v sebe ukrývala temné, zhnité jadro, ktoré riadilo chod sveta absolútne nehumánnym spôsobom...
Slovenská autorka Zaťková napísala mrazivý príbeh o možnej alternatíve budúceho sveta, v ktorom umelá inteligencia prevzala vládu nad životmi ľudí. Román by tak mohol zaujať každého čitateľa, ktorý by chcel nazrieť za pomyselnú oponu ľudského odcudzenia, existenčnej mizérie a samoty sveta plného vymožeností a strachu zo straty bodov, bez ktorých by ľudia nemohli dôstojne žiť.
🌟🌟🌟🌟 4/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára