Ilúzia v mene priepasnika

 

Donútili ťa veriť v ilúziu,

vo svete neskutočna

za hriechy platíš výmenu -

odievaš sa za dámu, v mene otca.

V hre šach tu niet víťaza.

Po prílivovej vlne rozkvitol spln mesiaca.

Včera si verila, dnes opäť sklamala

samu seba, v mene otca.

Vzpínaš ruky do kríža,

lež neveríš v pána ani radosť.

Prekliatie za márnivosť.

Dvojité sukne vôkol teba kreovali podstatu

tela, duše i srdca bez zamatu.

Orosené polia, ľadové ruky,

vôňa síry a ambrózia.

Kde všade si stonala chyby,

kde všade si predávala klamy.

Veriť v ilúziu večna, v mene otca.

Prázdna cesta, hmlisté rána.

Trpiaci hladného umára,

až kým insomnia nesnúbi sa s inkubom

do pekla a späť - husle s krídlom

vyhrávali, v mene otca.

Chiméra mámila ťa

do svojho podsvetia.

Fantazma bez miazgy.

Rokliny plné špiny.

Vízia všetkých krás, v mene otca,

zmrazila ti žily.

Utópia dokonalosti - 

stratila sa medzi literami.

Hlavy stínala pre rozkoš,

kde na konci vyčkáva Nyx a Medea,

v mene otca a všetkej krutosti.

V spodnej časti stojná,

v hornej striedavá ako viscum - 

hnev ťa mení v monštrum.

Utiecť sama pred sebou viac nedokážeš.

Hru tieňov a svetla ti už nalomila ilúzia,

v mene otca i syna priepasnika.