Ľadová Absyntovka Biele

 

Ilona Wiśniewska je poľská reportérka a fotografka, ktorá sa zaoberá najsevernejšími oblasťami našej planéty (Nórsko, Grónsko, Špicbergy). Biele je prvým dielom z tzv. ľadovej trilógie pojednávajúcom o Špicbergoch, najsevernejšej časti Nórska. Je to najväčší ostrov súostrovia Svalbard, kde je štyri mesiace tma a kde päť mesiacov slnko vôbec nezapadne. 

Na tomto mieste možno ľahko zabudnúť, že svet je niekde inde.

Autorka na vyše 200 stranách prevedie čitateľa vskutku bohatými opismi zážitkov miestnych obyvateľov, atmosféry ostrova, ich spôsobu života a zmien nálad vplyvom postupne ubúdajúceho slnka. Je to návykové, miestami eufemistické, inokedy surové čítanie, ktoré sa zapíše pod kožu rovnako ako mráz v zime.

Špicbergy sú kruté a nemilosrdné... ale spomedzi riadkov ich čitateľ nemôže mať dosť. Ide o miesto na svete, ktoré nie je pre každého a preverí silu ducha jedinca, ktorý sa rozhodne ísť tam žiť. Aj kvôli tomu sa napr. pracovné zmluvy neuzatvárajú na príliš dlhú dobu. 

Ak prežijete jednu polárnu noc, prejdete aj ďalšími dvomi bez problémov. Uprostred tretej noci však možno zbadáte v čiernočiernej tme pri zapnutej lampe siluety, tiene a postavy, ktoré tam nepatria. 

Človek tu chce ostať a zároveň odtiaľto utiecť. Niet ako.

Ľad, soby a pochúťky z nich, lov medveďov, vražedná zima, dvojitá vrstva tmy, pochmúrnosť obyvateľov, šialenstvo i rôzne veselice a prieskumy, ktoré sa na Špicbergoch odohrávajú si ma úplne získali. Dozvedela som sa veľmi veľa užitočných informácií o danej oblasti. Ak sa chcete dozvedieť:

•  čo je to hytta,
• kto bol prvou lovkyňou medveďou,
• prečo obyvatelia Špicbergov nemôžu chovať mačky,
• čo najradšej jedia a prečo majú limitovaný alkohol,
• z čoho všetkého je zložená sobia pochúťka,
• aké je to prežiť prvú polárnu noc,

ľadová Absyntovka Biele je voľbou na istotu, že text nebude zahltený informáciami a nudnými opismi týchto, ani mnohých iných zaujímavostí.

Nikto mi predtým nepovedal, že tá prekliata žiara sa hýbe!

Zelená si tancuje svoj tanec hneď nad hlavou a je to ako stretnutie s bohmi...

Na severe Nórska zvykli strašiť deti, že ak žiare zakývajú niečím bielym, 

zíde na zem a kývajúceho zoberie. 

🌟🌟🌟🌟🌟 5/5