Vždy
zamrazí ma,
keď sa na teba dívam.
V tvojich očiach vidím
skvieť sa všetky okruhy
Danteho pekla.
Občas vnímam ťa srdcom,
ale často si pre mňa
Kedy nakráčaš ku mne?
Kedy si ma vyvolíš?
Zo zamrznutej trávy vyleteli
motýle s dotrhanými krídlami
a zamávali mi -
na rozlúčku.
Odbilo poludnie.
Život vraj kopíruje umenie.
A mne sa pri tebe pomaly pretrháva páska.
Ozveny ticha prerušujú
slzy všetkého, čo ostalo
medzi nami nevyriešené.
Realita sa skryla
do poslednej police vpravo.
Často dívam sa tam,
kde je všetko neviditeľné
v čase, keď to nik netuší.
V tvojich rukách vidím len -
papier, okovy, ľad a sviecu.
Prajem si dotknúť sa
iba dvoch z nich.
A prajem si - ako bonus -,
aby zajtra zapršali hviezdy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára