Tak toto bola pecka! Žítkovské bohyně od českej spisovateľky Kateřiny Tučkovej vyšli už v roku 2012, ale ja som sa o tomto významnom diele dozvedela len nedávno (no lepšie ako nikdy) a rozhodla som sa, že si ho musím zohnať do vlastnej zbierky. Pri čítaní som miestami ani nedýchala a po niektorých pasážach som sa musela ísť poprechádzať medzi stromy.
Na kopaniciach v oblasti Bielych Karpát žili oddávna ženy obdarené magickými schopnosťami. Vedeli predpovedať budúcnosť, bohovať, liečiť bylinami, zariekavať, preklínať... Ich magický postup bohovania spočíval v prosbách k Bohu o vyjavenie toho, čo si človek žiadal a následné poskytnutie rady a stanovenie diagnózy.
Žili na samote v súlade s prírodou a svoje magické umenie si predávali z generácie na generáciu. Po rady si k nim chodili ľudia z rôznych kútov sveta. Počas druhej svetovej vojny vzbudili veľký záujem aj u samotného Hitlera.
Dora Idesová patrila k poslednej z rodu žitkovských bohýň. Ich umeniu sa nechcela naučiť, študovala etnografiu a rozhodla sa o nich napísať rozsiahlu vedeckú prácu. Ich rod však bol prekliaty a všetky ženy sprevádzali vážne nehody, tragické udalosti, šialenstvo. Mohlo sa jej to teda podariť a prelomiť dávnu kliatbu?
Čím větší dar, tím trpčí život a horší smrt. Bohyně nemívají lehký osud. (s. 214-215)
Koncom 90.rokov objavila v pardubickom archíve ministerstva vnútra zväzok ŠTB vedený na nepriateľa - jej tetu, bohyňu Surmenu. S prekvapením zisťovala, že v očiach štátu bol jej nezdanený zdroj príjmu v podobe liečenia a poskytovania rád vedený ako zrada a nepriateľstvo voči nemu. Zatvorili ju na psychiatriu, kde následne zomrela.
Čitateľ v tomto významnom diele nájde archívne zväzky, novinové články, listy, posudky o jednotlivých bohyniach, ktoré skutočne žili a boli prenasledované len kvôli tomu, lebo žili v súlade s prírodou a boli napojené na svoju intuíciu. Označili ich za bosorky, nebezpečné osoby a ja som len s hrôzou čítala o situáciách ako vystrihnutých z čias inkvizície.
Najviac ma očarila pasáž zaklínania búrky a život Josefíny Mahdalovej, o ktorej sa tradovalo, že sa odvrátila od Boha a spolčila sa s Diablom, pretože viac preklínala a spôsobovala smrť než pomáhala a liečila. S bohyňami sa jednoducho nemalo zahrávať...
Po vydaní knihy začali navštevovať Kopanice húfy turistov a z danej lokality sa stala senzácia. (ako to už tak medzi ľuďmi býva). Mnohí potomkovia bohýň sa odtiaľ odsťahovali a tradície či zdedené schopnosti nerozvíjali... Beletrizovaná faktografia o bohyniach je ďalším dôkazom toho, ako dokáže ľudská zloba ublížiť prostým ľuďom s čistým srdcom.
5/5 ⭐⭐⭐⭐⭐
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára