Sú dni, kedy natrafím na úžasné filmy a ešte do toho aj čítam viac než úžasné knihy, pri ktorých si skvele odpočiniem a zároveň mi naplnia ducha hlbokými myšlienkami. No často úplne stačia sympatické postavy a aký-taký zmysluplný dej a rada sa nechám unášať vlnami fantázie.
Potom sú však dni, kedy filmy stoja za... a rozčítané knihy môjho ducha už totálne zaklincujú pod čiernu zem a ešte mi aj spôsobia bolesti hlavy. Dielo KATA je presne týmto prípadom a musela som si zaliať silnú čiernu kávu, aby som predýchala znechutenie, zhnusenie a veľké sklamanie, ktoré ma pri jej čítaní čakalo a kvôli ktorému som odmietla ďalej pokračovať v príbehu a smutne ho odložila bokom. Jediné plus je, že mám túto knihu požičanú z knižnice, takže nemusím ľutovať vyhodené prachy.